V Česku zostali pod vodou obchody aj pobočky bánk, prestalo sa obchodovať na burze a v niektorých bankomatoch sa ľudia nedostali k svojim peniazom. FOTO - TASR
„Ťažko povedať, aké sú škody, keď je ešte všetko pod vodou. Určite to budú prinajmenšom desiatky miliónov,“ hovorí Ľubomír Kubík z poisťovne Kooperativa. „Škody na stavbách na strednom Slovensku už hlásil Doprastav, voda poškodila aj plynárov. Ale hlásení zatiaľ nie je veľa, následky len teraz mapujeme,“ dodal Kubík.
V Slovenskej poisťovni doteraz nahlásené škody nedosahujú výšku z minulých rokov. „V roku 1999 sme vyplatili takmer tristo miliónov za škody spôsobené povodňami a záplavami, vlani to bolo 250 miliónov. Čísla, ktoré zatiaľ máme k dispozícii, takúto výšku nedosahujú,“ povedala hovorkyňa najväčšej poisťovne na Slovensku Lucia Bombošová.
Podľa Kubíka sú pri poistení majetku pred živelnými pohromami zodpovednejšie firmy ako ľudia. „Rozhodne majú väčší záujem, lebo si viac uvedomujú dôsledky. Ľudia sa možno musia poučiť viackrát.“
Poisťovne ponúkajú poistky pre prípad povodní a záplav najčastejšie formou poistenia majetku alebo domácnosti alebo stavby, a to v rámci poistenia živelných rizík.
Ročné poistné domácnosti závisí od sumy, na ktorú chceme domácnosť poistiť, na koľko ceníme jednotlivé veci a skupiny rizík, proti ktorým sa poistíme. Pri poistení stavieb je dôležitá zastavaná plocha stavby - jednotlivých podlaží, garáže, pivnice a predloženie listu vlastníctva.
Pri vzniku škody na poistenom majetku ju treba čo najskôr písomne ohlásiť poisťovni. Kým poisťovňa škodu nevyšetrí, nemal by sa stav, ktorý nastal, meniť. Z bezpečnostných alebo hygienických dôvodov je, samozrejme, možné určité škody napraviť, ale odporúča sa predtým stav odfotografovať.
V postihnutých oblastiach sa vraj ľudia snažili uzatvoriť poistenie na poslednú chvíľu. Mnohí ho až doteraz považovali za zbytočnosť. Poistenie pritom nie je nedostupné. Poistiť domácnosť sa dá ročne za niekoľko stoviek až niečo vyše tisícky korún, stavbu za podobnú sumu.
