Európska tlač o povodniach v strednej Európe

BRATISLAVA 14. augusta (SITA) - Záplavy v strednej Európe sa pretlačili aj na popredné stránky britských denníkov. "Ó Bože, ochráň nás, volá Európa ničená povodňami," volá titulok v denníku Sun, podľa ktorého zraky tisícov ľudí utekajúcich pred vodou smer

ovali k nebesiam a ľudia sa modlili, aby prišla nejaká pomoc.
Takzvané denníky širokého formátu zvolili triezvejší tón. "Povodne ohrozujú historickú Prahu," píše na titulnej strane Daily Telegraph. Jeho pražský spravodajca síce píše, že situácia bola v utorok akútna najmä v Drážďanoch, v bavorskom Pasove a rakúskom Salzburgu, ale tento i ďalšie denníky venujú zvýšenú pozornosť českej metropole. "Evakuačné sirény v Prahe zneli ako trúbky pred začínajúcou vojnou... V historickom jadre Prahy panovalo ovzdušie neskutočna, ľudia sa zdráhali uveriť, že sa blíži niečo hrozné... Možno už preto, že mesto, ktoré po stáročiach prežilo najhoršie, čo naň mohli vrhnúť armády dobrej desiatky krajín, nakoniec nadobudlo pocit nesmrteľnosti," uvádza spravodajca Daily Telegraphu. Denník sa zmieňuje o nevôli, ktorú zaznamenal u Pražanov voči úradom. "Nikto nám nepomáha, musíme si nejako poradiť sami," cituje list akéhosi muža, ktorý organizoval stavbu improvizovanej protipovodňovej bariéry. Daily Telegraph uverejňuje aj kreslený vtip s turistickým párom stojacom v Prahe na streche zatopeného auta a muž sa manželke sťahuje: "Hovoril som ti predsa, že sme mali ísť do Benátok..."
Trochu čierneho humoru si neodpustil včleniť do reportáže ani spravodajca Guardianu, keď cituje jedného cudzinca: "Je úžasné, ako sa mesto vyľudnilo. To je príležitosť vidieť Prahu a nemusieť sa pritom predierať davmi". Aj korešpondent Guardianu sa zmieňuje o atmosfére, v ktorej obyvatelia Prahy majú ťažkosti uveriť, čo sa deje. "Proti tomu museli bojovať úrady, keď sa snažili zo všetkých síl evakuovať asi 50 tisíc ľudí z nižšie položených mestských častí," píše.
Independent označuje živelnú pohromu za možno najväčšie nebezpečenstvo, akému Praha čelí od vpádu sovietskych tankov v roku 1968. "Bolo pritom neuveriteľné, že aj v čase, keď stúpala voda, sa po meste prechádzali turistické skupiny na čele so sprievodcami," poznamenáva článok Independentu.
Korešpondent denníka Times sa zameral na ohrozený Karlov most. Spomína na idylické chvíle, ktoré na ňom zažil mnohokrát v minulosti, a aby britskí čitatelia pochopili, čo táto pamiatka pre Čechov znamená, ponúka nasledujúcu paralelu: "Zrútenie Karlovho mostu by bolo to isté, ako keby sa rozostúpila zem pod Westminsterským opáctvom. Vymazalo by sa tak celé jedno milénium z kolektívnej pamäte v dejinách Prahy," konštatuje spravodajca Timesov.
Tento denník venuje záplavám v strednej Európe aj jeden z redakčných komentárov. Najprv podčiarkuje, že ťažkú daň si drsné letné počasie vyžiadalo nielen na tomto kontinente, ale aj v Iráne, na Filipínach alebo v Číne. K európskej pohrome potom Times podotýkajú: "Väčšina starobylých európskych miest bola postavená na sútokoch riek... Tie sa môžu občas vyliať z brehov a rozumné spoločenstvá sa už dávno naučili plánovať, pripraviť sa na nečakané. Stavali riečne spevnené nábrežia, riečne steny dosť vysoké a pevné, aby odolali ťažkej búrke alebo prívalu topiaceho sa snehu...
Predvídavosť týchto ľudí bola rozumná, rozvážna, na rozdiel od hazardérskeho prístupu mestských architektov, ktorí ignorujú známe riziká a zahrávajú sa s katastrofou, keď projektujú byty na ľahko zaplaviteľných pláňach alebo zanedbávajú riečne bariéry." Úvodník Times poznamenáva, že niektoré krajiny nemajú na výber - proti záplavám môžu ťažko niečo robiť v Bangladéši alebo na karibských ostrovoch, ak sú pravidelne vystavované monzúnom a hurikánom. Denník však zdôrazňuje, že zodpovedné spoločenstvá by mali urobiť čo môžu, aby sa ochránili a tie bohatšie majú pre také prípady krízové plány.
"Praha ukázala, ako sa vďaka nim môžu zachrániť životy. Riziko však nemôže byť nikdy úplne eliminované. Rad faktorov spôsobených ľudskou činnosťou môže k živelným pohromám prispieť. Ale počasie samo nie je úplne dielom človeka," píšu v redakčnom článku Times.
"Denné predpovede počasia znejú ako správy z vojnového poľa," zhrňuje nemecký denník Bild. Tvrdí však, že zaujatie počasie už pomíňa. "Teraz by sme si opäť mali lámať hlavu tým, či priemysel nevypúšťa do atmosféry nadbytok škodlivých látok, či sme nezanedbali starostlivosť o životné prostredie, či náhodou nepotrebujeme ďalšie vrecia s pieskom atď." Noviny však konštatujú, že potom sa znova zachováme ako obvykle - až do ďalšej katastrofy.
Počasie sa nespráva divoko len v Českej republike, Nemecku a Rakúsku. Všetky hlavné rumunské denníky opisujú detaily ničivých následkov včerajších prívalových dažďov, búrok a zosuvov pôdy, ktoré postihli osem krajov na juhovýchode krajiny. Denník Azi v titulkoch píše "Výstražné signály - a teraz apokalypsa" a všíma si, že pri povodniach traja ľudia zomreli a stovky zostali bez strechy nad hlavou, zatiaľ čo miestne úrady neboli schopné zabezpečiť pitnú vodu, zdravotnícku starostlivosť a ubytovanie pre obete prírodnej katastrofy.
To, že prezident Iliescu vyjadril postihnutým iba podporu, vyprovokovalo denník k otázke, či politici, ktorí sú stále na dovolenke, urobia niečo konkrétne, aby to odčinili, alebo všetky kroky odložia až do času, keď sa vrátia do práce.

ph

SME

Európska tlač o povodniach v strednej Európe

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

Európska tlač o povodniach v strednej Európe

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?