BYSTRIČANY – Úteky chlapcov z reedukačného domova mládeže Chalmová pri Bystričanoch kolú niektorým obyvateľom oči. Ten posledný sprevádzala tragédia. Z domova utiekli štyria chlapci a na úteku do nich narazil podnapitý vodič. Troch dospievajúcich chlapcov pritom usmrtil.

Zabrániť občasnému úteku nemajú zamestnanci domova šancu. Chalmová nie je žiadne ohradené väzenie a chlapci netrávia svoj život zavretí za mrežami. Pochádzajú z rôznych pomerov a niekedy sa im zacnie po domove. Inak ako útekom riešiť svoju situáciu nedokážu. Nebyť tragédie, chlapci by boli chvíľu u príbuzných a potom by sa vrátili do domova. Takéto prípady majú vo väčšine domovov s podobným zameraním.

Nie sú to žiadni zločinci

Do domova sa dostávajú chlapci s nariadenou ústavnou výchovou alebo ochranným dohľadom. Pochádzajú z rôznych sociálnych prostredí. Mnohí majú za sebou záškoláctvo, krádeže, rôznu trestnú činnosť, iní sú psychicky labilní. V zariadení sú chlapci od 15 do 18 rokov, niektorí z nich sú už delikventi. Dostávajú sa sem aj tí, ktorí spáchajú trestný čin v rozsahu, za ktorý nemusia byť odsúdení. Nie je to s nimi ľahké, aj preto tu dlhé roky zostávajú robiť iba pracovníci, ktorí majú k tejto práci naozajstný vzťah. Riaditeľka Viera Úradníčková nemá rada, ak okolie týchto chlapcov automaticky považuje za zločincov.

Odchádzajú s výučným listom

V domove stále hľadajú cesty, ako týmto problémovým deťom pomôcť vstúpiť do bežného života. Nie vždy sa to podarí. Majú tu už aj synov svojich bývalých chovancov. V mnohých prípadoch však dosiahli to, čo svojimi výchovnými cieľmi sledovali.

Jeden z chlapcov žije napríklad vo Francúzsku, kde získal dobre platené miesto v tanečnom súbore. Nikdy nezabudne pracovníkov domova informovať, ako sa mu darí. „Chlapci majú u nás možnosť vyučiť sa v niekoľkých odboroch, robíme s nimi komunity, športové aktivity, ale aj estetickú a mravnú výchovu. Nie je to jednoduché. Deti, ktoré k nám prídu z domovov, majú vybudované základné návyky. Horšie je to s tými, ktoré prídu zo zanedbaných rómskych rodín. Veľakrát ani nevedia, ako použiť WC. Za tie tri roky ich to všetko naučíme, no potom sa musia vrátiť domov, do starého prostredia. Mnohí sa tomu bránia,“ hovorí riaditeľka.

Mnohí nevedia, čo je to rodina

„Čo sa týka útekov, sme školské zariadenie, kde pracujú pedagogickí pracovníci. Nesmieme používať donucovacie prostriedky ani dávať chlapcov pod zámku. Neplníme účel väzby ani nápravnovýchovného zariadenia.“ Obrovská záhrada sídli na 7000 metroch štvorcových a nie je dostatočne oplotená. Útek, napríklad počas pobytu v nej, nie je problém.

Najviac problémov vzniká vtedy, keď sa chlapci dostávajú do bežného života. Mnohí nemajú v dospelosti kam ísť a spoluprácu s kurátormi považuje riaditeľka domova za nedostatočnú. Viacerí chlapci v živote poznali iba internátnu výchovu a nevedia, čo je rodina.

Dom na polceste

Aj preto neďaleko reedukačného domova zriadili stredisko, ktoré volajú Dom na polceste. Tu si chlapci s najlepšími výsledkami môžu odskúšať, ako taká rodina funguje. Vychovávatelia plnia skôr úlohu rodičov a o miesto v domčeku je vždy viac záujemcov, ako tam môžu umiestniť.

Pre väčšinu chlapcov však stále predstavuje reálny život nepoznané úskalia. Niektorí sa ho zľaknú a nevedia si so slobodou poradiť. Neraz považujú za jednoduchšie striedať väzenia, lebo tam je o nich postarané. Nástup do bežného života je pre nich nočnou morou.

KVETA FAJČÍKOVÁ