V luxusnej diplomatickej štvrti Washingtonu ho vítajú chlebom a soľou. Premiér vstupuje do prvej slovenskej ambasády, ktorú Slovensko postavilo od vzniku republiky.

Vnútri ho čaká asi 500 ľudí, väčšinou americkí Slováci. Všetci hovoria o historickej chvíli: Budova je symbolom nového začiatku a novej kvality vzťahov so Spojenými štátmi. „Táto budova nám dovolí stáť o čosi vzpriamenejšie a cítiť sa trochu lepšie,“ hovorí veľvyslanec Martin Bútora.

„Táto budova predstavuje stabilitu, kontinuitu a záväzok – veci, ktoré Spojené štáty očakávajú a považujú za také dôležité vo vzťahoch so Slovenskom,“ hovorí čerstvo vymenovaná štátna podtajomníčka amerického ministra zahraničných vecí pre Európu Beth Jonesová.

Požehnanie dostala hneď od šiestich duchovných. Vedľa seba sa postavili: katolícky biskup, gréckokatolícky a ortodoxný kňaz, metodistický reverend a luteránsky pastor a rabín. Všetci postupne ambasádu pokropili svätenou vodou.

Vonku medzitým ešte stále pracovali štyria robotníci s bielymi prilbami na hlave. Stavba nie je dokončená. Napriek obavám a pochybnostiam sú priestory vnútri bezchybné. Desiatky ľudí stoja v radoch na fotografiu so slovenskými politikmi. Najobletovanejší je Dzurinda. Nenudia sa ale ani hokejisti Peter Šťastný a Miro Šatan.

Viacerí hovoria o zázraku. „Keď som tu bol pred pár týždňami, neveril som, že sa to môže otvoriť načas – nie je to ale zázrak. Je to výsledok obrovskej práce,“ priznáva minister zahraničných vecí Eduard Kukan.

Projekt schválili pred šiestimi rokmi, stavať sa ale začalo až vlani v apríli. „Mám z toho veľmi dobrý pocit,“ hovorí prvý slovenský veľvyslanec v USA Branislav Lichardus a dodáva, že až teraz má pocit, že sa definitívne skončilo jeho pôsobenie vo Washingtone. Dokončil ho veľvyslanec Bútora. Rád opakuje, že každý Slovák prispel symbolickým dolárom: stavba stála necelých päť miliónov dolárov. „Myslím, že na Slovensku nie je časté, aby sa rozpočet neprekročil, tu sme ho ani úplne nevyčerpali,“ hovorí Martin Bútora.

Daňou za to bol výber najlacnejšej staviteľskej firmy a meškanie.

Z bežnej recepcie – hodinky až dvoch – spoločenskej diskusie sa stala skutočná oslava. Postarala sa o to slovenská ľudová hudba Pajtáši z New Yorku a americká tradičná hudba minulého storočia z Bratislavy Funny Fellows.

O druhej v noci ambasádu zatvárajú. Na viacerých dverách ešte ale nie sú zámky. Celú noc tak musia držať diplomati stráž: na stenách už totiž visia diela 50 slovenských výtvarníkov.

MATÚŠ KOSTOLNÝ, Washington