li interiéry výstavných siení. Rozbili klasické galerijné múry a vybrali sa za divákom. Na jeho oči a dušu dopadlo zopár ton ocele s rozmermi niekoľkých stovák metrov štvorcových.

Splynutie s hmotou

Serra vymedzil nový vzťah medzi divákom a umením. „Chcel som, aby priestor medzi dielom a divákom bol vystavaný viac na fyzickej pôsobivosti ako na optickom vneme,“ napísal vo svojom manifeste Serra. „Človek by mal bytostne pociťovať hmotu, aby s ňou splynul. Keď sa tak stane, potom môžu vznikať aj estetické pocity.“ Jeho tvary v minimalistickom rukopise nekompromisne útočili na útlu sietnicu. Podobne ako jeho kolegovia z minimal artu - Donald Judd, Sol Lewitt či Barnett Newmann - tvrdil, že krása je v jednoduchosti. Pravda, ak bol divák zvyknutý len na umenie v ráme, úžas bol zdrvujúci.

Pred piatimi rokmi pocítili váhu jeho umenia aj Európania. Pred Kunsthalle v Hamburgu vytvoril objekt z olova v podobe podlahy s dĺžkou 11,5 metra, výškou pol metra a šírkou takmer 5 metrov. Objekt pochádzajúci z jeho cyklu Splashing vážil trinásť ton. Serra predviedol pri tvorbe aj ukážku z akčného umenia. Pri niekoľkodňovej príprave chodil zaodetý v pracovnom obleku a so zváračskými okuliarmi na očiach a priamo pred Kunsthalle predvádzal, ako vznikajú jeho megaobjekty.

Zlatý lev pre majstra

Spočiatku spôsobovali Serrove monumenty šok a pobúrenie, neskôr mu zaistili miesto v zbierkach Guggenheima, Múzea moderného umenia v New Yorku či londýnskej Tate Gallery, dnes zbiera za ne prestížne ceny. „Nie som si istý, či patrím medzi výnimočných umelcov súčasnosti,“ povedal šesťdesiatjedenročný Richard Serra po tom, ako si v sobotu v Benátkach prevzal spolu s krajanom Cyom Twomblym Zlatého leva pre majstra súčasného umenia.

„Je množstvo umelcov, ktorým by som toto uznanie pririekol oveľa skôr. Je to však záležitosť poroty, ktorá sa rozhodla takto. No aby sa to nezdalo len ako póza, táto cena určite poteší. Benátske bienále patrí k tým prehliadkam, ktoré aj napriek určitým chybám majú svoje opodstatnenie. Je tu množstvo inšpiratívnych diel, absolvoval som veľa stretnutí. Myslím, že tohtoročné bienále v podaní jeho kurátora Haralda Szeemana patrí k tým najvydarenejším, aké som videl.“