EUROSERVIS: Súhrn správ z 19. augusta

BRATISLAVA 19. augusta (SITA)BERLÍN: Premiéri sa s EK dohodli na vytvorení Fondu solidarityNa vytvorení Fondu solidarity sa v nedeľu v Berlíne dohodli šéfovia vlád Nemecka, Rakúska, Česka a Slovenska - štyroch krajín postihnutých povodňami s preds

edom Európskej komisie (EK) Romanom Prodim. Fond, ktorého zakladateľmi sú dve členské, dve kandidátske krajiny a EK, by mal byť vytvorený v roku 2003 a prostriedky z neho by mali byť použité pri postihnutí krajín prírodnými katastrofami, povedal po rokovaní nemecký spolkový kancelár Gerhard Schröder. Pri využití prostriedkov z fondu by sa nemali brať do úvahy rozdiely medzi členskými krajinami Európskej únie a kandidátmi na vstup. Podľa rakúskeho kancelára Wolfganga Schüssela sme totiž "jednou európskou rodinou". Český premiér povedal, že povodne zotreli hranice medzi členmi únie a kandidátskymi krajinami. O využitie možnosti čerpania prostriedkov z fondu požiadal aj maďarský premiér Péter Medgyessy, ktorého krajina zápasí s povodňami v súčasnosti. Fond by mal predbežne disponovať so sumou 500 miliónov eur, čo predstavuje predpokladané škody, spôsobené terajšími povodňami.
DZURINDA: Rokovania s EK o finančnej pomoci v najbližších dňoch
K intenzívnym rokovaniam medzi Slovenskom a Európskou komisiou (EK) o výške sumy, ktorou Európska únia (EÚ) prispeje na odstránenie škôd spôsobených povodňami, dôjde v najbližších dňoch. Odškodnenie bude proporcionálne a už dnes je jasné, že Slovensku nebude poskytnutá plná čiastka, ktorá by mal byť 45 miliónov eur, povedal v nedeľu na brífingu pred odletom z Berlína premiér Mikuláš Dzurinda. Podľa jeho slov bude niektoré prostriedky Slovensko čerpať zo štrukturálnych fondov. Na odstránenie škôd však môže byť použitý aj fond Intereg, určený pre jednotlivé regióny, či ďalšie fondy pre rozvoj životného prostredia. Dzurinda ďalej konštatoval, že Fond solidarity musí prispieť aj na priame odškodnenie ľudí, ktorí prišli o svoje domovy, pretože len tak budú ľudia dôverovať EÚ, ak ona pomôže im.
EIB: Banka ponúka krajinám postihnutými povodňami úvery
Európska investičná banka (EIB) ponúkne krajinám postihnutými povodňami v strednej Európe milióny eur prostredníctvom úverov na financovanie štátnych výdavkov súvisiacich s opravami škôd po povodniach. "EIB je pripravená ponúknuť špeciálny program pre Nemecko, Rakúsko, ČR a Slovensko," napísal viceprezident EIB Wolfgang Roth v liste nemeckému kancelárovi Gerhardovi Schröderovi a ostatným európskym lídrom ešte pred ich stretnutím v nedeľu v Berlíne. Povodňová voda spôsobila v strednej Európe rozsiahle škody, pričom bolo evakuovaných desaťtisíce ľudí a povodne si vyžiadali minimálne 91 životov v Nemecku, Rakúsku, Rusku a ČR. Hovorca EIB uviedol, že banka môže ponúknuť úvery s nízkymi úrokmi so splatnosťou do 30 rokov s celkovou hodnotou jednej miliardy eur. "V tomto momente je ťažké odhadnúť sumu, avšak nie je nepravdepodobné, že dosiahne jednu mld. eur," uviedol hovorca EIB.
BRUSEL: EK vyhlásila vyberanie ekologickej dane za oprávnené
Európska komisia (EK) vyhlásila vyberanie ekologickej dane od turistov na španielskych Baleárskych ostrovoch Mallorca, Menorca, Ibiza a Formentera za oprávnené. "Takzvaná ekotaxa, určená na obnovu prírodných zdrojov, nie je proti pravidlám spoločného trhu, nediskriminuje turistov a tiež nepredstavuje dvojité zdanenie," uvádza sa v správe komisára Fritsa Bolkesteina. O preskúmanie oprávnenosti vyberania uvedeného poplatku požiadala Európsku úniu španielska vláda, spolu s hoteliérmi, ktorí nesúhlasili s postupom regionálnych úradov na ostrovoch a považovali uvedenú daň za diskriminačnú. Ekologickú daň pre turistov zaviedli Baleárske úrady od 1. mája 2002, s odôvodnením nadmerného ekologického zaťaženia v dôsledku rastúceho trendu v cestovnom ruchu. Turisti tak zaplatia na ostrovoch daň vo výške od 0,25 do 2 euro za osobu a noc pobytu, podľa kategórie ubytovacieho zariadenia. Od poplatku sú oslobodené deti do 12 rokov a starší ľudia, ktorí cestujú v rámci sociálneho programu.
WIFO: Reštrukturalizácia poľnohospodárstva sa v SVE musí dokončiť
Hoci je desať kandidátskych krajín strednej a východnej Európy (SVE) na vstup do Európskej únie (EÚ) aj po desiatich rokoch hospodársky ešte stále slabých, poľnohospodárstvo má v týchto štátoch poprednú úlohu. Kým pracovné sily v hospodárstve reformovaných krajín dosahujú v závislosti od HDP iba 4,5 % únie, 9,5 mil. zamestnaných v poľnohospodárstve presahuje priemer EÚ o 40 %. Takmer polovica všetkých poľnohospodárskych pracovníkov v tomto regióne pripadá na Rumunsko a ďalších 30 % na Poľsko. Vyplýva to zo správy rakúskeho inštitútu pre výskum ekonomiky Wifo. Kandidátske krajiny majú v pomere k počtu obyvateľov k dispozícií väčšie poľnohospodárske plochy. Na každého obyvateľa v týchto štátoch pripadá dvojnásobok ornej pôdy únie a takmer dve tretiny poľnohospodársky úžitkovej plochy. Po rozšírení EÚ by sa tak poľnohospodárska plocha zväčšila z terajších 137,3 mil. na 197,5 mil. hektárov. Štúdia Wifo ďalej uvádza, že aj napriek väčšej poľnohospodárskej ploche a vyššiemu počtu zamestnancov dosahuje agrosektor krajín SVE nižšiu efektívnosť a produktivitu práce ako krajiny únie.
TURECKO: Vláda chce od Dánska termín začatia rokovaní s EÚ
Podpredseda tureckej vlády Mesut Jilmaz v pondelok uviedol, že Európsku úniu vyzve, aby určila termín začatia vstupných rokovaní s Tureckom. Jilmaz, ktorý je zodpovedný za vzťahy Turecka s EÚ, navštívi v utorok Dánsko, ktoré v súčasnosti predsedá únii. Stretne sa s dánskym premiérom Andersom Foghom Rasmussenom a ministrom zahraničia Perom Stigom Moellerom. Turecko by chcelo, aby únia stanovila termín začatia vstupných rokovaní na decembrovom summite EÚ v Kodani. Rokovania budú v utorok zamerané najmä na nedávne reformy potrebné na vstup do EÚ, ktoré veľkou väčšinou prijal turecký parlament.
FT: Povodne spôsobili škodu odhadnutú na 15 miliárd eur
Povodne v Českej republike, Nemecku, Rakúsku, Slovensku a Rusku, pri ktorých prišlo o život viac než sto ľudí, spôsobili podľa poisťovacej spoločnosti Alianz škody dosahujúce hodnotu asi 15 miliárd eur. Ako informuje denník Financial Times (FT), vlády stredoeurópskych krajín sa s Európskou komisiou v nedeľu v Berlíne dohodli na mimoriadnych opatreniach pre postihnuté oblasti. Iniciátor stretnutia, nemecký kancelár Gerhard Schröder uviedol, že finančné fondy pre chudobnejšie regióny EÚ budú presmerované na rekonštrukciu záplavami postihnutých regiónov. Krajiny sa tiež dohodli na vytvorení Fondu solidarity, ktorý bude disponovať počiatočnou sumou 500 miliónov eur a bude prístupný aj pre kandidátske krajiny. Založenie fondu musí byť schválené Európskym parlamentom, ktorý pred niekoľkými rokmi zrušil podobný fond, pretože ho považoval za málo využívaný, čím EK nechal bez finančných prostriedkov na pomoc v prípade prírodných katastrof.
NEMECKO: Regionálne fondy EÚ použije na rekonštrukciu po záplavách
Nemecko presmeruje časť z piatich miliárd eur, ktoré mu EÚ pridelila do roku 2006 na regionálny rozvoj, na rekonštrukciu východonemeckých oblastí postihnutých záplavami. Čiastka, ktorá bude presmerovaná, zatiaľ nie je určená. Ako uviedla v pondelok hovorkyňa nemeckej vlády Uwe-Karsten Heyeová, okrem časti financií z regionálnych a štrukturálnych fondov, pôjde do zdevastovaných regiónov aj ďalšia finančná pomoc. Veľká časť bývalého východného Nemecka bola totiž záplavami zničená. Podľa Heyeovej zatiaľ nie je známe, akú sumu vyčlení Európska komisia (EK) Nemecku. Zatiaľ nie známe ani to, ako Nemecko zaplatí za rekonštrukciu zničených oblastí. Nemecká ekonomika sa už teraz nebezpečne blíži k trojpercentnej hranici rozpočtového deficitu, ktorú stanovuje Pakt stability a rastu únie. Minister financií Hans Eichel však pre TV stanicu ZDF uviedol, že Nemecko pakt stability dodrží napriek mimoriadnym výdavkom kvôli záplavám.
ČR: Na opravy bytov po povodniach vyčlenia jednu miliardu korún
České ministerstvo pre miestny rozvoj plánuje vyčleniť na obnovu bytového fondu po ničivých povodniach jednu miliardu český korún, uviedol v pondelok minister Pavel Němec. "Sme schopní okamžite presmerovať prostriedky z iných programov... a z nášho rozpočtu financovať škody do sumy jednej miliardy korún," uviedol na tlačovej konferencii P. Němec. Návrh rezortu bude kabinet schvaľovať na svojom stredajšom zasadnutí. Česká vláda už minulý týždeň uvoľnila z rozpočtu 1,153 miliardy korún na výdavky spojené s povodňami. Každý občan, ktorému voda zničila dom či byt, bude mať podľa plánu ministerstva nárok na štátnu dotáciu 150 tisíc korún a nízkoúrokovú pôžičku vo výške 850 tisíc korún. Nevládna humanitárna organizácia Človek v tiesni odhaduje, že povodne na celom území Českej republiky zdemolovali najmenej 1 000 domov.
STOIBER: Oživiť ekonomiku bude ťažšie, ako riadiť najbohatší región
Denník Financial Times venuje redakčný komentár blížiacim sa parlamentným voľbám v Nemecku a podrobne analyzuje hospodársku politiku kresťanských demokratov a ich lídra Edmunda Stoibera. "CDU je ešte stále spätá so sociálnym trhom s ochranou pracovných miest pre nemeckých zamestnancov. Kresťanskí demokrati nikdy neprijali za svoj anglosaský hospodársky liberalizmus," konštatuje denník. Samotný Stoiber slávil úspechy v Bavorsku, keď začiatkom 90. rokov predal štátny majetok a peniaze investoval do firiem vyvíjajúcich moderné technológie. "Pokiaľ však ide o jeho priemyselnú politiku, vo vnútri svojho srdca je intervencionista, a nie reformátor," píšu o možnom budúcom nemeckom kancelárovi Financial Times.
MALTA: Rokovania s EÚ sú podľa opozície absurdné
Vstupné rokovania Malty s EÚ sú absurdné, uviedol v nedeľu líder maltskej opozičnej Labouristickej strany George Vella. Podľa novín The Malta Independent Daily Vella kritizoval vládu, že sa vzdáva toho, čo krajina roky budovala, a "potom si pýta aspoň časť toho späť". Nacionalistická vláda si podľa neho uvedomuje absurdnosť celej situácie, a preto sľúbila, že z Bruselu získa milióny maltských lír ako kompenzáciu za obete, ktoré ľudia v prístupovom procese urobili. Vella je však presvedčený, že namiesto získavania fondov EÚ by vláda mala prestať vydávať milióny na implementáciu administratívnych štruktúr. Vella tiež obvinil maltskú vládu, že podlieha bruselskému tlaku, pretože ukončenie vstupných rokovaní sa blíži.
DZURINDA: Žiaden parlament neurobil pre integráciu toľko ako súčasný
Žiaden slovenský parlament neurobil pre priblíženie Slovenska k EÚ a pre naplnenie integračných snáh toľko, ako urobil súčasný zákonodarný zbor. Na tlačovej besede pri hodnotení činnosti parlamentu a poslaneckého klubu SDK to konštatoval predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda s tým, že ďakuje všetkým poslancom, ktorí sa na tom podieľali. Dzurinda vyzdvihol, že od začiatku tohto volebného obdobia boli jasne odmietnuté všetky nedemokratické metódy, ktorými bol známy predchádzajúci parlament, naopak, presadzovali sa metódy štandardne demokratické.
SR-ČR: Prezident Havel ocenil pomoc Slovenska
Prezident Českej republiky Václav Havel sa dnes telefonicky spojil so svojím slovenským partnerom Rudolfom Schusterom. V rozhovore ocenil, že Slovensko bolo jednou z prvých krajín, ktoré povodňami postihnutému Česku poskytli pomoc. Zároveň privítal aj iniciatívu Slovenského Červeného kríža (SČK), ktorý zorganizoval zbierku aj pre Českú republiku. Ako informoval hovorca slovenského prezidenta Ján Füle, R. Schuster sa do tejto zbierky rozhodol prispieť sumou 50 000 korún. Povodne a protipovodňové opatrenia budú v súvislosti s uplynulými dňami dominovať aj na štvrtkovom summite prezidentov krajín V4 vo východočeských Častoloviciach.
MEČIAR: HZDS má dobré šance dostať sa späť k moci
Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) má dobré šance dostať sa späť k moci po septembrových parlamentných voľbách. Uviedol v rozhovore pre agentúru Reuters bývalý slovenský premiér Vladimír Mečiar, ktorý zároveň odmietol, že takáto situácia by zablokovala vstup Slovenska do Európskej únie (EÚ) a NATO. Napriek tomu, že verejné mienky naznačujú pokles preferencií HZDS, Mečiar očakáva, že jeho strana vo voľbách získa 30 percent hlasov, čím bude mať viac ako 50-percentnú šancu na sformovanie novej vlády. Podľa Mečiara je HZDS ochotné sa spojiť aj so svojimi dávnymi rivalmi v súčasnej vláde, aby sa dostalo k moci, pričom on osobne zváži ostať mimo vyšších funkcií, ak to bude nutné. "Každá vláda sformovaná bez nás nemá šance prežiť," zdôraznil Mečiar. Naznačil však, že sa nespojí so svojim najväčším súperom, lídrom populistickej strany Smer Robertom Ficom. Ako povedal, HZDS je tiež pripravené ostať v opozícii a pracovať proti vláde, ktorej nebude súčasťou.
ŠPIDLA: Povodne zrejme spôsobili škody za 60 až 90 miliárd korún
Ničivé záplavy v Českej republike spôsobili podľa predbežných čísel škody až za 90 miliárd českých korún, uviedol v pondelok premiér Vladimír Špidla. "Je to stále veľmi predbežný odhad, ale odhadujeme škody medzi 60 až 90 miliardami korún," povedal Špidla novinárom. Škody tak zrejme prekonajú straty po záplavách, ktoré pred piatimi rokmi postihli východnú časť krajiny, keď voda zničila majetok za 60 miliárd korún. Na ich likvidáciu vtedy vláda vyčlenila 17 miliárd korún. Špidlov kabinet minulý týždeň uvoľnil z rozpočtu 1,153 miliardy korún a výdavky spojené s povodňami. Ministerstvo pre miestny rozvoj v pondelok oznámilo, že plánuje vyčleniť na obnovu bytového fondu po ničivých povodniach jednu miliardu korún. O návrhu má diskutovať vláda na svojom stredajšom zasadnutí. Český kabinet tiež uvažuje, že by na financovanie povodňových škôd použil zhruba 60 miliárd korún, za ktoré chcel pôvodne nakúpiť pre armádu nadzvukové stíhačky Jas-39 Gripen.
EMÚ: Ročná miera inflácie v eurozóne v júli dosiahla 1,9 %
Ročná miera inflácie v eurozóne dosiahla v júli 1,9 %, čo je v súlade s oficiálnymi pôvodnými odhadmi a pod 2-percentným stropom stanoveným Európskou centrálnou bankou. V júni ročná miera inflácie predstavovala 1,8 %. Európsky štatistický úrad Eurostat ďalej uviedol, že v medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny poklesli v minulom mesiaci o 0,2 %.
PAKISTAN: Misia EÚ je na voľbách vítaná, ale bez osobitnej ochrany
Vojenská vláda Pakistanu v pondelok vyhlásila, že pozorovateľská misia Európskej únie bude vítaná počas októbrových volieb. Naznačila však, že osobitnú ochrana misie z dôvodu možnosti protizápadných útokov nepovažuje za potrebnú. Na pravidelnom brífingu rezortu zahraničia v Islamabade hovorca ministerstva nepriamo vylúčil možnosť schválenia memoranda o porozumení týkajúceho sa obdobia činnosti a ochrany pre 164-členný tím pozorovateľov EÚ. Brusel usiloval o dosiahnutie memoranda, alebo aspoň výmenu diplomatických listov potvrdzujúcich misiu. Vedúci pozorovateľskej misie, írsky člen Európskeho parlamentu, John Cushnahan minulý týždeň uviedol, že bol uzrozumený o tom, že vláda podpíše memorandum alebo aspoň umožní formálny základ pre činnosť prostredníctvom výmeny listov. Namiesto toho po svojom príchode do Islamabadu v prvej polovici mesiaca bola misia obvinená zo zasahovania do vnútorných záležitostí Pakistanu.
EÚ: Očakáva od kandidátov podporu v spore s USA o ICC
EÚ očakáva, že kandidátske krajiny v strednej a východnej Európe podporia spoločný postoj únie v spore so Spojenými štátmi v otázke vydávania amerických občanov pred novozriadený Medzinárodný trestný súd (ICC). Európska pätnástka, ktorá je silným zástancom nového súdu zaoberajúceho sa vojnovými zločinmi, nedávno pokarhala Rumunsko, ktoré kandiduje na vstup do únie i NATO, za podpísanie dohody s USA o nevydávaní amerických občanov jurisdikcii súdu. Po rokovaniach s predstaviteľmi severských a pobaltských krajín v lotyšskej metropole Rige dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen, ktorého krajina v súčasnosti predsedá EÚ, vyjadril nádej, že pätnásťčlenný blok schváli spoločnú pozíciu v otázke ICC začiatkom nasledujúceho mesiaca. "Informovali sme kandidátske krajiny a som spokojný, že väčšina naznačila, že budú nasledovať spoločnú pozíciu," uviedol na stretnutí s novinármi v pondelok. Podľa jeho slov celá záležitosť má viacero aspektov, nielen súdny. "EÚ všetky tieto aspekty študuje veľmi pozorne, stretne sa 4. septembra a verím, že nájde spoločnú cestu," dodal.
SR: Poslanci rokujú o prezidentom vrátených zákonoch
Poslanci prerokovali prezidentom vrátený zákon o platobnom styku. Hlava štátu navrhuje sprísniť požiadavky na vzdelanie vedúcich pracovníkov bánk a poisťovní. Pôvodne schválený zákon umožňuje pre manažment a štatutárne orgány aj stredoškolské vzdelanie, ak má dostatočnú prax v odbore. Ministerstvo financií však s prezidentom nesúhlasí. Podľa neho nikde v Európe nie sú takéto prísne pravidlá a rad súčasných odborníkov s niekoľkoročnými skúsenosťami by tak nemohlo ďalej vykonávať svoju prácu. Plénum prerokovalo aj vrátenú novelu zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení, ktorej prezident vyčíta najmä nesystémovosť a miešanie dobrovoľného princípu dôchodkového pripoistenia s povinným princípom. Úprava okrem iného umožňuje prevod prostriedkov vedených na dôchodkovom účte poistenca do existujúceho systému v príslušnom členskom štáte EÚ. Nárok na výplatu doplnkového starobného dôchodku poistený občan získa až po dosiahnutí dôchodkového veku. Podľa súčasnej legislatívy môže klient po ukončení minimálnej dĺžky platenia príspevkov túto dávku poberať už po dovŕšení 50 rokov.
PERLE: USA pri útoku na Irak Európu nepotrebujú
V prípade, že by sa Spojené štáty rozhodli zaútočiť na Irak, pomoc európskych krajín s výnimkou Veľkej Británie by nepotrebovali, vyhlásil v nedeľu poradca Pentagónu Richard Perle. Vplyvný republikánsky senátor Richard Lugar si naopak myslí, že Spojené štáty sa bez medzinárodnej podpory nezaobídu. Bushova administratíva by sa podľa Perleho v prípade útoku na Irak spoľahla na pomoc Veľkej Británie a irackej opozície, ostatné krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO) by však o pomoc nežiadala. "Naši európski spojenci jednoducho nie sú v tejto záležitosti relevantní. A čo sa týka Veľkej Británie - jedinej krajiny, ktorá je pre nás v tejto súvislosti dôležitá - som presvedčený, že tá pôjde s nami," uviedol Perle v rozhovore pre americkú televíznu stanicu ABC. "Ostatní Európania dávajú prednosť iným riešeniam, prípadne uzatvárajú dohody s (irackým prezidentom) Saddámom (Husajnom) a snažia sa nejakým spôsobom si ho kúpiť," dodal.
POVODNE: Schröder podporuje iniciatívu maďarského premiéra
Účastníci berlínskeho summitu o povodniach sa zhodli, že je potrebné, aby Európska únia (EÚ) poskytla fondy na protipovodňovú ochranu a zmiernenie škôd Maďarsku a ďalším kandidátskym krajinám ešte pred ich vstupom do bloku. Uviedol to nemecký kancelár Gerhard Schröder v telefonickom rozhovore so svojim maďarským partnerom Péterom Medgyessym v pondelok. Podľa slov Schrödera premiéri v Berlíne podporili Medgyessyho iniciatívu a privítal ju aj predseda Európskej komisie (EK) Romano Prodi. Schröder na schôdzke navrhol projekt spolupráce všetkých štátov, ktoré ležia pri Dunaji, Labe a Odre. Ako informoval Gal, Medgyessy navrhol, aby vedci, experti, mimovládne organizácie a vlády krajín pozdĺž menovaných riek vyšetrili účinok klimatických zmien na týchto vodných tokoch a začali spoločne plánovať prevenciu na zamedzenie opakovania takýchto zničujúcich povodní.
POĽSKO: Pápež sa vyjadril za vstup krajiny do EÚ
Pápež Ján Pavol II., ktorý v pondelok ukončil štvordňovú návštevu Poľska, požehnal vstup krajiny do Európskej únie (EÚ). Vyzval však svojich rodákov, aby sa nevzdali národných hodnôt a identity po vstupe do bloku. Počas svojej návštevy zároveň varoval pred nebezpečenstvom sekularizmu západného štýlu a vzdal úctu obrancom poľského religiózneho a národného dedičstva. Vláda Poľska, najväčšej z desiatich kandidátskych krajín, ktoré by mohli do EÚ vstúpiť v roku 2004, by chcela referendum o vstupe uskutočniť na budúci rok. Euroskeptici sa chopili predchádzajúceho mlčania pápeža v tejto otázke, aby obrátili terajšiu podporu 3:1 vstupu do západného bloku vo svoj prospech. "Verím, že zachovaním hodnôt poľský národ, ktorý stáročia prináleží k Európe, si nájde svoje miesto v štruktúrach Európskej únie," uviedol pápež. Verí, že Poľsko "nestratí svoju identitu, ale obohatí kontinent a svet svojou tradíciou". Vyjadrenia odrážajú obavy poľskej cirkvi a Vatikánu, že európsky konvent, zvažujúci ústavu pre Európu, ukazuje malú náklonnosť k zmienke Boha v dokumente.

ll

SME

EUROSERVIS: Súhrn správ z 19. augusta

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

EUROSERVIS: Súhrn správ z 19. augusta

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?