FOTO SME – PAVOL MAJER
Máte viac starších čitateľov alebo detí?
„Teraz máme 5541 čitateľov, z toho je 1596 detí. Plán máme 4450 dospelých a 1800 detí a to sa asi do konca roku naplní.“
Vy máte plán, koľko máte mať čitateľov?
„Samozrejme.“
Keď ich máte menej, lákate ich?
„Áno. Snažíme sa začínať už v škôlkach jednoduchými exkurziami, lebo ak deti nezačnú chodiť do knižnice už v materskej škole, je pravdepodobné, že neskôr sa už nezapíšu. Ak podchytíme malé deti, stávajú sa z nich verní čitatelia.“
Všetci vaši zamestnanci majú knihovnícke vzdelanie?
„Väčšinou áno. Aj keď sa niekomu možno nezdá, že je to špeciálna práca, je to potrebné. Vykonávame mnoho odborných činností, ktoré čitateľ nevidí.“
O aké knižky majú záujem deti?
„Malé majú rady rozprávky, starší chlapci dobrodružnú, sci-fi a náučnú literatúru, najmä o počítačoch. Od siedmej triedy už pokukujú po knižkách pre dospelých, lákajú ich detektívky a horory. Dievčatá obľubujú dievčenské a spoločenské romány alebo knihy o mejkape a o móde. V ústrednej knižnici na Miletičovej máme internet a veľkú študovňu – tam chodí veľa študentov.“
Čo čítajú dospelí?
„Podľa našich prieskumov ženy rady čítajú spoločenské, zaľúbené a historické romány a kuchárske knihy. Muži sa orientujú zas na detektívky, sci-fi a odbornú literatúru. Dôchodcovia si požičiavajú najmä beletriu a záhradkársku literatúru. Stále viac čitateľov si žiada náboženské a ezoterické knihy.“
Aké knihy kupujete?
„Každá verejná knižnica sa snaží vyhovieť požiadavkám čitateľov, ale má svoje finančné možnosti. Preto napríklad máme veľké zastúpenie beletrie. Na špecifické knihy z oblasti duchovnej alebo ezoterickej literatúry, bohužiaľ, nemáme. Snažíme sa mať čo najviac z tvorby našich autorov. Ale problém je aj v tom, že je veľa distribútorov, veľa vydavateľstiev, neexistuje však prameň, v ktorom by sa nachádzali všetky informácie o knihách vydaných na Slovensku. Kedysi plnil túto funkciu týždenník Nové knihy. Dnes musíme prácne zisťovať aj kontakty na vydavateľov.“
Musíte všetky knihy kupovať?
„Áno. Niekedy z darov dopĺňame to, čo sa stratilo alebo zničilo, a našich klasikov sa snažíme dať do dedinských knižníc alebo domovov dôchodcov. Niekedy podporujeme knihami krajanov v Juhoslávii.“
Stalo sa niekedy, že vôbec neboli peniaze na nákup kníh?
„Je to z roka na rok horšie. Peňazí je málo a cena kníh stále rastie. Preto sa snažíme nájsť dodávateľov, ktorí nám dajú maximálne možné zľavy. Keby sme kupovali od bežných predajcov, priemerná cena knihy by sa vyšplhala na viac ako 240 korún. Vyrátajte si, čo sa dá nakúpiť pri osemstotisícovom rozpočte.“
Zmenšuje sa počet ľudí, ktorí čítajú?
„Deti a mládež sa delia na dve kategórie. Tí, čo čítajú, pretože chcú, a tí, ktorí čítajú z povinnosti. Medzi dospelými tvoria takmer tretinu dôchodcovia. Keď človek začne pracovať, číta menej. Ale takí, čo čítajú veľa, sa ku knihám znovu vrátia, keď majú čas, lebo im niečo chýba. Myslím, že kultúra národa závisí aj od toho, ako si ľudia rozširujú duševný obzor čítaním. Vysoká škola ešte z nikoho inteligenta neurobila. Mnohí s nižším vzdelaním sú rozhľadenejší ako vysokoškoláci, ktorí po odchode z vysokej školy viac knižku do rúk nezobrali. Človek, ktorý číta, sa rozvíja.“
Myslíte, že aj čítanie zaľúbených románov pomáha ľuďom rozvíjať sa?
„Ja čítam veľa, ale mám dva druhy literatúry: ‘vážne‘ a ‘pieskové knihy‘. Pieskové knihy sú pre mňa napríklad zaľúbené romány. Tie som čítala, keď bolo moje dieťa malé, musela som sledovať, čo robí a nemohla som čítať sústredene. A sama som bola prekvapená, čo som sa z nich dozvedela. Je rozdiel ‘čítať‘ a čítať. Každá kniha, ktorá naučí človeka čítať, je dobrá.“
MONA GÁLIKOVÁ
