Na obrázku je vstupná hala The British Museum. Schody sa točia okolo knižnice a študovne, v horných poschodiach nájdete i reštaurácie otvorené do neskorých nočných hodín (rovnako ako knižnica). Na tabuli najlepších čitateľov tejto knižnice je zapísaný i Tomas Garyk.
Slovenskí knihovníci sa zhodujú v tom, že knižnice, na ktoré sme mohli byť kedysi právom hrdí, pomaly ale isto strácajú kvalitu. Nedostatok peňazí sa podpísal na čoraz slabšom knižničnom fonde, nízkom počte odborníkov, slabej informatizácii knižníc. Zároveň im bráni aj v tom, aby knižnice boli otvorené tak, ako verejnosť potrebuje - teda najmä popoludní a cez víkendy.
Čím menej knižnice slúžia svojim klientom, tým menej ich oni navštevujú.
Vo svete sa však knižnice už dávno stali centrom diania. Ľudia tu študujú, prostredníctvom e-mailov komunikujú so známymi po celom svete, surfujú na internete. K dispozícii majú dennú tlač i čerstvé výtlačky nových knižných titulov. Na požiadanie im v knižnici zoženú knihu, akú si len vymyslia.
Knižnice sú otvorené až do neskorých nočných hodín, niekde i do polnoci. Otvorenie cez víkendy je samozrejmé.
„Osobne som navštívila The British Museum i najväčšiu knižnicu na svete The British Library,“ hovorí vysokoškolská učiteľka angličtiny Zdena Nováková. „Atmosféra v nich je úžasná, nedá sa s našimi knižnicami ani porovnať. V oboch som narazila aj na Slovákov, ktorí neobišli ani najnáročnejšie expozície.“
Myslí si, že niekedy je chyba aj v prístupe zriaďovateľa: „Keď som robila na Filozofickej fakulte UK, chcela som do našej knižnice chodiť cez víkendy. Chvíľu to šlo, potom bývalý dekan zaviedol tzv. kľúčovú službu. A zlatým časom bol koniec.“
Dodnes nedokáže pochopiť, prečo jej vlastne zakázali možnosť študovať v knižnici v popoludňajších hodinách víkendu. „Veď fakultu strážil vrátnik, ten ma bez problémov mohol zapísať a pustiť dnu a von.
Podľa vedenia fakulty by to však bol precedens,“ neveriacky krúti hlavou.
V zahraničí nemajú knižnice o sponzorov a dary núdzu. Dobrovoľná práca v nich je vecou prestíže - robia ju najčastejšie manželky bohatých sponzorov knižníc.
A u nás? „Knižnice síce žiadajú o podporu aj mnohé nadácie, väčšina z nich však radšej podporí miss alebo futbalový klub,“ myslí si pani Moncolová z bratislavskej knižnice. „Na naše oddelenie pre nevidiacich prispeli viac zahraničné organizácie ako slovenské,“ hovorí.
Vo svete je trendom i to, že keď prezident odchádza z funkcie, na pamiatku založí knižnicu.
(sr)
FOTO – ZDENA NOVÁKOVÁ
