MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

BRATISLAVA 20. augusta (SITA) -Prírodný živel pomohol kandidujúcim krajinám priblížiť sa k Európskej únii, hoci za veľmi vysokú cenu. Pozvanie Česka a Slovenska na narýchlo zvolaný povodňový summit do Berlína s najvyššími predstaviteľmi únie je významným

signálom, píše Sme. Podľa ministra zahraničia Eduarda Kukana je rýchlosť, s akou nemecký kancelár Gerhard Schröder zvolal núdzovú poradu, "v diplomacii nóvum“. "Je to obrovský posun v postavení Slovenska. Rovnako sedeli za rokovacím stolom členské aj kandidujúce krajiny, rozprávali sa ako absolútne rovné,“ cituje denník Kukana. Podľa analytika Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Pavla Lukáča je optimizmus namieste. "Bol to významný krok. Zloženie pozvaných je signál pre regionálnu spoluprácu. Aj v budúcnosti sa budú zrejme v rámci únie využívať podobné ad hoc stretnutia - napríklad Nemecko, Rakúsko plus Visegrádska štvorka.“ Ďalším dôvodom je, že rakúska a nemecká verejnosť sa o strednú Európu a úniu začala zaujímať inak ako doteraz. "Namiesto Benešových dekrétov sa riešia problémy, ktoré sa dotýkajú skutočného života obyvateľov. Môžu tak pochopiť, že únia nie je len niečo, čo sa odohráva v kabinetoch politikov, ale niečo, čo im môže konkrétne pomôcť,“ hovorí Lukáč.
EÚ začne v týchto dňoch poskytovať krajinám strednej Európy zdevastovaným prebiehajúcimi záplavami finančnú pomoc vo forme štrukturálnych fondov. Dohodli sa na tom v nedeľu na európskom summite v Berlíne premiéri štyroch krajín - Nemecka, Rakúska, Česka a Slovenska a predseda Európskej komisie (EK) Romano Prodi. Okrem toho sa dohodli na vytvorení takzvaného fondu solidarity, ktorý by mal vzniknúť v roku 2003 a počiatočný vklad bude 500 miliónov eur. Fond bude poskytovať finančné prostriedky krajinám, ktoré postihli živelné katastrofy, a to bez ohľadu na to, či pôjde o členskú alebo kandidátsku krajinu. Ako dodáva Národná obroda, pomoci sa pridá aj Európska investičná banka (EIB), ktorá ponúkla všetkým štyrom krajinám úvery s preferenčnými sadzbami s dobou splatnosti 30 rokov. Prodi sľúbil, že bude urgovať EIB, aby pripravila projekty na obnovenie infraštruktúry vo výške 50 percent.
Vstup do EÚ prinesie pre slovenské hospodárstvo viac pozitív ako nevýhod. Slovensko by malo patriť medzi krajiny, ktoré budú čistým prijímateľom financií, avšak na to je potrebné čo najskôr dosiahnuť posilnenie konkurencieschopnosti v priemysle, podnikateľskej sfére, službách a ďalších sektoroch. Počas seminára o ekonomických a sociálnych súvislostiach vstupu SR do EÚ v Nitre o tom informovala podpredsedníčka vlády Mária Kadlečíková, podľa ktorej je nevyhnutné zvýšiť aj stupeň pridanej hodnoty, najmä pri produktoch určených na export. Cenová hladina na slovenskom trhu je na úrovni 36 % priemeru EÚ, pričom, napríklad, Poľsko dosahuje 48 %, Maďarsko 43 %, Česko 39 % a Slovinsko až 65 %. Práve táto skutočnosť bude jedným z hlavných prechodných rizík, pričom sa dá očakávať výraznejšie zvýšenie cien energií, nájomného, spojov, služieb a podobne. Podľa M. Kadlečíkovej z hľadiska kúpnej sily stále dosahujeme len 29 % priemeru EÚ. Na druhej strane treba rátať s tým, že po vstupe do únie stúpnu aj ceny a nominálne mzdy by sa do konca roka 2006 mali zvýšiť o 44 %. Uvádzajú Hospodárske noviny.
Spoločná poľnohospodárska politika, ktorej neodmysliteľnou súčasťou je aj súčasný európsky režim so sladidlom cukor, bude zmenená. Ako píše Hospodársky denník, s novými pravidlami spoločnej agrárnej politiky sa budú musieť vyrovnať aj výrobcovia sladidla cukor. Je isté, že po prijatí novej spoločnej agrárnej politiky bude súčasný režim s týmto sladidlom úplne zrušený. Súčasné neadekvátne vysoké ceny za toto sladidlo v Európskej únii by totiž mimoriadne znevýhodnili nových členov po ich prijatí do európskych štruktúr, všeobecne očakávané v roku 2004. Zrušenie režimu so sladidlom cukor, okrem vitálne dôležitej nápravy viac než tri desaťročia trvajúcich mimoriadnych deformácií európskeho trhového prostredia so sladidlami (režim s cukrom v Európskej únii bol zavedený v júli 1968), bude pre Slovensko znamenať, že po predpokladanom vstupe do Európskej únie nedôjde k 21-percentnému nárastu cien výrobkov obsahujúcich sladidlo cukor, ako to predpokladali predstavitelia Svetovej banky vo svojej štúdii, na ktorej sa podieľali aj pracovníci úradov a vedeckých ústavov Slovenskej republiky.

ll

SME

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?