m.
AS Rím zaplatil za vás 35 miliónov USD, určite od vás čaká veľa gólov. Ako vnímate tento tlak?
„Ak bol AS Rím pripravený investovať do mňa také peniaze, znamená to, že v klube sú presvedčení, že im môžem pomôcť. Nie je to o tom, že by ma AS Rím žiadal o niečo, čo nemôžem urobiť. V tom som úplne pokojný. V konečnom dôsledku vyhráte alebo prehráte, ale vždy ako tím. Žiadny tlak nepociťujem.“
Viac ako deväť rokov ste boli verný Fiorentine. Prečo ste sa rozhodli pre prestup?
„Bol som príliš dlho vo Florencii a cítil som, že túžim po niečom inom. Stále to bolo o tom istom.“
Hovorí sa veľa vtipov o prezidentovi AC Fiorentina Cecchim Gorim, o jeho temperamente.
„Nie je to v podstate zlý človek, má na rozdiel odo mňa iný pohľad na vec, na futbal, iné ciele, myšlienky o tom, ako vyhrať. Takže sme čoskoro skĺzli každý na inú stranu. V konečnom dôsledku on spôsobil, že som sa rozhodol odísť. Verím, že to bolo správne.“
Portugalčan Nuno Gomes, ktorý zaujme vaše miesto, to má po vás ťažké.
„Súhlasím. Očakáva sa od neho veľa. Nepoznám Nuna, ale odporúčal som mu, aby sa ma nesnažil kopírovať. Nikto nemôže byť ako niekto druhý.“
Okrem Argentíny je Taliansko jedinou krajinou, kde ste hrali. Nerozmýšľali ste o Španielsku či Anglicku?
„Taliansky futbal na vás kladie vysoké nároky. Takmer desať rokov v Serii A nebolo ľahkých. Mohol som ísť do Barcelony alebo Realu a vyhrávať jeden titul za druhým, pretože tieto kluby vyhrávajú všetko. To isté platí aj pre Manchester United, tiež je v Anglicku jednotkou. V Taliansku je to iné. Tu je ťažké získať titul, pokiaľ nie ste Juventus alebo AC Miláno.“
Ani s Florenciou ste nedosiahli tento cieľ.
„Nie, ale ja som spokojný. Aspoň sme sa oň snažili.“
Má podľa vás AS Rím väčšiu šancu uspieť?
„Áno, prinajmenšom v to dúfam. Je to klub s veľkým záberom. Chce vyhrávať. A tento cieľ je vždy dôležité mať.“
V poslednej sezóne sa v Serii A vyskytlo veľa incidentov medzi fanúšikmi. Asociácia prijala pravidlo, ktoré podporila aj vláda, podľa ktorého môžu hru prerušiť, ak medzi fanúšikmi nastanú problémy. Čo si o tom myslíte?
„Nanešťastie existuje množstvo ľudí, ktorí sa cez víkend idú na futbal zbaviť celotýždňovej frustrácie. V Taliansku urobili veľa na potlačenie tohto trendu. Dosiaľ nebolo treba toto pravidlo aplikovať, ale existuje a to je dôležité. Myslím, že teraz si to ľudia dvakrát premyslia, než začnú vyvolávať roztržky. My futbalisti musíme tiež ukázať, že futbal je stále len hrou, aj keď sa v ňom stretáva toľko záujmov.“
EURO 2000 ponúklo vysoko kvalitnú hru. Pozerali ste nejaké zápasy?
„Videl som posledných desať minút finále. Nezvyknem pozerať futbal v televízii, nemám to rád. Radšej hrám.“
V 31 rokoch ste podpísali kontrakt na tri roky. Je to vaša posledná zmluva?
„Zvykol som hovoriť, že v tridsiatke s futbalom končím. Ale teraz? Cítim sa fit, a kým bude tento pocit trvať, môžem hrať. Ale neviem, možno je to naozaj posledná zmluva.“
Je dôležité vystihnúť čas odchodu a aj tento krok urobiť?
„Áno, ale nie je ľahké povedať, kedy ten čas príde. Pokiaľ sa stále cítite vo forme, ťažko sa hovorí dosť hre, ktorá je vašou vášňou. Ale som na to pripravený a viem, že už nie som najmladší. V 31 rokoch viem, že koniec môže prísť už zajtra. Ale čokoľvek sa stane, mám za sebou skvelú kariéru.“
V minulosti ste neboli v reprezentácii pre Daniela Passarella, lebo ste sa nechceli ostrihať. Ako tento incident vidíte teraz?
„Už vtedy som mu povedal, že to bolo absolútne zbytočné. Či už s dlhými, alebo s krátkymi vlasmi, vždy som strieľal góly a mal som úspech. Pár centimetrov nerobí až taký rozdiel. Tréner mal iný názor a ja som ho musel akceptovať.“
Teraz, keď sa blíži koniec kariéry, netúžite zase hrať v Argentíne?
„Nie. Keď mi vyprší zmluva v Ríme, prestanem hrať.“
Hrali ste mimo domoviny vyše deväť rokov. Chýba vám Argentína?
„Často som hrával za argentínsku reprezentáciu, ale domov som chodil len raz, maximálne dva razy do roka. Ale teraz som už dospelý a mám svoju rodinu…“
…a dobytčiu farmu neďaleko Reconquisty v provincii Santa Fé. Stará sa otec dobre o biznis?
„Podľa mňa áno. Ale keď zostarnem, pravdepodobne sa toho ujmem sám.“
Angažujete sa v boji proti drogám. Aféra okolo Maradonu musela byť pre vás veľkým šokom.
„Ľudia v Argentíne nie sú na Diega nahnevaní, nanešťastie pre neho. Bohužiaľ, drogy sa stále viac stávajú súčasťou života, ich účinok je otrasný. Vidieť Diega trpieť ma skutočne bolí. Sem-tam mu volávam, ale je to čoraz ťažšie. Neustále mení číslo alebo jednoducho nezdvíha telefón, pretože novinári mu stále vyvolávajú.“
Maradona vraj povedal, že sa nepotrebuje ospravedlňovať za gól proti Anglicku v roku 1986, ktorý dal rukou…
„Aspoňže je čestný, aj keď to podľa mňa nepovedal. To, čo urobil, bol asi zlý príklad, lebo podvádzal. Ale taký je futbal. Víťaz je vždy ten, kto je šikovnejší než tí druhí. V tej chvíli mu to pripadalo ako správna vec. Ten gól ho urobil šťastným. Mňa tiež, ako aj argentínskych fanúšikov. Bol som vtedy veľmi mladý, ale ani teraz ho za to neodsudzujem.“
Argentína hrá kvalifikáciu o postup na MS 2002 v Kórei a Japonsku. Aké sú jej šance?
„Dúfam, že tam o dva roky budem, pretože si myslím, že Argentína môže získať titul. Máme skvelý tím a ja snívam, ako budem v rukách držať víťaznú trofej.“
V lete ste získali licenciu na lietanie a často lietate. Nestrašia vás nehody, aká sa stala lietadlu Concorde?
„Ó, to nie. Veď koľko počúvame o automobilových nešťastiach. Lietam veľmi opatrne. Nešťastie sa môže veľmi ľahko prihodiť aj v aute. Teraz, keď sa trochu vyznám aj v technických otázkach lietadla, som pri lietaní celkom pokojný.“
Pred rozhovorom ste mali podmienku, že vás počas neho nesmieme fotografovať.
„Nerád pózujem pred objektívom.“
Rozmýšľali ste niekedy ostrihať sa nakrátko?
„Raz som také krátke vlasy mal a mojej žene sa veľmi páčili. Ale ja mám radšej dlhé vlasy – môžem si lepšie skryť tvár, to je ten pravý dôvod.“
(Podľa FIFA Magazine sprac. jmm)
