Obchodné centrá nám v poslednom čase menia charakter miest. Elegantné, transparentné, svietiace budovy pôsobia veľkomestsky a honosne. Samozrejme, že architektúra nie je len o tom, ktorá budova ako vyzerá, ale najmä o tom, ako funguje. V jej vnútri je nutné vytvoriť logické priestorové vzťahy, podmienky pracovného prostredia pre zamestnancov a jednoduchú orientáciu návštevníka.

Ako sa staval Aupark

Úlohou moderného, nákupno-zábavného centra Aupark v Bratislave bolo nadviazať na dávne tradície Bratislavy. Svojou polohou je Aupark príjemným spestrením vychádzky zeleňou. Podľa odborníkov tvorí aj akúsi hlukovú bariéru medzi vychádzkovou zónou a frekventovanou komunikáciou na okraji veľkej obytnej aglomerácie. Jeho autori (Juraj Jančina a Ivan Kubík) k nemu pristupovali tak, aby sa stal jedinečným polyfunkčným centrom nehypermarketového typu na Slovensku, a aby splynul s kúskom mestskej prírody, na ktorú Bratislavčania nedajú dopustiť. Dnešný Aupark sa rozprestiera na ploche 11 ha, v jeho útrobách a blízkom okolí pohodlne zaparkuje 2 300 áut, na celkovej ploche viac ako 100-tisíc m2 nájdete 230 prevádzok. Samozrejme nielen obchodných. Návštevník si tu môže vybrať zo širokej ponuky služieb. Nechýba pošta, banky, cestovná kancelária, kaderníctvo, chemická čistiareň, solárium, fitness, bowlingové a biliardové herne, diskotéka, reštaurácie, kaviarne či moderné kino. Nájdete tu osobitosti, ktoré by ste inde na Slovensku hľadali márne. Sú nimi napríklad navádzacie tabule, ktoré návštevníka informujú o počte voľných parkovacích miest na jednotlivých parkoviskách. Situáciu totiž vyhodnocuje monitorovacia elektronika. Medzi osobitosti návštevníci zaraďujú aj starostlivosť o deti.

Úvaha architektov

Pri pohľade na interiér Auparku badať množstvo prepracovaných detailov a pritom, ako sami tvrdia, dielo nevytvorili ako sumár detailov, ale ako jedinečný koncept architektúry, interiéru a dizajnu. Na fasádach budia pozornosť široké presklené výklady so subtílnymi slnolamami, presklené schodisko s výťahmi, akoby vynárajúcimi sa z vodnej hladiny, ktorá pokračuje do potôčika pred vchodom zo Sadu Janka Kráľa. Už pri výstavbe bolo zrejmé, že ide o atypickú stavbu, ktorá okoloidúcich osloví svojou veľkosťou. Vstup do obchodného centra sa podstatne líši od bežných hypermarketov, kde ponúkajú tovar rôzneho druhu v jedinej obchodnej prevádzke. Zákazníka vítajú široké chodby plné svetla, zelene a skla. Na rozdiel od iných obchodných centier v Bratislave zákazník zaregistruje prirodzené, denné svetlo, vzdušnejší priestor a impozantnejší interiér. Práve interiér stavby budil dojem na domáce pomery nadštandardnej úrovne, na akú nie je bežný slovenský spotrebiteľ zvyknutý. Možno aj preto bol Aupark v radoch odborníkov hodnotený ako štýlovo čisté, moderné a architektonicky profesionálne zvládnuté nákupné centrum. Potvrdili to aj ocenenia, ktoré stavba získala (v 8. ročníku celoštátnej súťaže Stavba roka získala cenu za najlepšie remeselne zvládnutý detail).

Zákazník zdržanlivejší

Podľa ďalších odborníkov však Aupark „predbehol svoju dobu.“ Po počiatočnej eufórii plnej uznania, zostal totiž slovenský zákazník zdržanlivejší. Psychológia predaja, alebo - presnejšie povedané - nákupu je na Slovensku akási iná ako v západnej Európe. Našinec túži pozorovať dav, ale nechce byť videný. V atmosfére takto dosiahnutej umelej intimity sa cíti ako anonymná súčasť skupiny, v ktorej sa stále niečo deje a v ktorej môže nerušene vnímať pulzujúci ruch bežného uponáhľaného dňa. S takýmito zvyklosťami údajne manažment Auparku počítal. Vedel, že postavil avantgardnú budovu a Bratislave ponúkol novú dominantu. „Kultúra predaja je v Auparku neporovnateľná. Klimatizované priestory oceníte najmä v horúcich letných dňoch. Priestranný interiér, plný svetla, skla a živej zelene vytvára príjemnú atmosféru malých, obchodných uličiek v meste,“ opisuje Ivan Garčár, manažér pre vonkajšie vzťahy, priority Auparku, kde v celku úspešne vyriešili aj dopravu. Komplikovaný dopravný prístup vyplýval z umiestnenia obchodného centra, ktoré postavili v zovretí Nového mosta, Sadu Janka Kráľa a Einsteinovej ulice. Príslušné úrady nepovolili odbočenie z rušnej štvorprúdovej komunikácie na Einsteinovej ulici a ani myšlienka prepojenia Auparku s Viedenskou cestou pod Novým mostom sa neujala. Situáciu vyriešila kyvadlová doprava smerujúca na sever a juh Bratislavy a tiež zastávky autobusov na Novom moste vedľa Auparku. Pribudol aj zjazd z petržalskej strany Nového mosta, priamo na parkovisko.

V rozľahlom Auparku je samozrejme podstatná aj bezpečnosť zákazníka. Monitorovacie kamery sledujú priestory, kontrolujú najfrekventovanejšie miesta, zaznamenávajú pohyb osôb mimo obchodných zón a upozorňujú na situácie, ktoré by mala riešiť strážna služba.

Medzi najnovšie bratislavské obchodné centrum patrí Avion. „Interiérové riešenie jednotlivých nákupných pasáží Avionu, ako aj všetky detaily súvisiace s obchodmi umiestnenými v nákupnej galérii boli konzultované jednak s investorom a generálnym dodávateľom stavby, ako aj naším a zahraničným architektom. Každé architektonické riešenie tak spĺňa požiadavky z hľadiska funkčnosti, moderného dizajnu, estetického vnímania a účelnosti,“ hovorí Katarína Michaliaková, vedúca oddelenia marketingu spoločnosti Avion.

Pohľad interiérového architekta

„Uzavretá koncepcia obchodu, keď sa točíte dokola a stále nachádzate tie isté miesta, je americká a kanadská schéma obchodného centra. Aupark je krásna budova z hľadiska architektúry - veľké presklenie, pekná fasáda, zaujímavé umiestnenie popri známom parku, ale Polus tlačí zákazníkov do obchodov - sú tam nízke, farebné stropy, pohľad zákazníkov sa ťahá dovnútra obchodov. Aupark má vysoké chodby, presklený strop, zákazník má tendenciu sa pozerať do vrchu a nie do obchodov. Denné svetlo ho tiež neláka do vnútra obchodu,“ uvádza svoj pohľad interiérový architekt Julian Ivanov, ktorý má skúsenosti z projektovania predajní prakticky zo všetkých väčších obchodných centier po celom Slovensku. Ako príklad efektívnej a príjemnej stavby uvádza bratislavský Avion, z ktorého architektúry netrčia peniaze, ale poskytuje príjemné prostredie. „Interiér značkového obchodu z architektonického hľadiska je väčšinou daný materskou firmou. Naproti tomu, malé obchody si môžu dovoliť vlastnú architektúru. Ale aj tak, architekt v interiéri nemá priveľmi široké možnosti realizácie, lebo prenajímateľ určuje väčšinou všetky podmienky - ako má vyzerať priečelie, fasáda, aký veľký môže byť vchod do obchodu, povoľuje materiály,“ uvádza Julian Ivanov. Imidž obchodu musí byť dodržaný podľa týchto pravidiel, ale je na architektovi, aby našiel pri všetkých požiadavkách isté možnosti variácií. Prenajímateľ tlačí, aby boli použité drahšie materiály a obchod pôsobil honosnejšie. Naproti tomu sa nájomca snaží stlačiť náklady na minimum, lebo pre nájomcu obchod v obchodnom stredisku je pre neho biznis s otáznou návratnosťou. Najnákladnejšou záležitosťou obchodov býva klimatizácia a priečelie. Nič sa v interiéri nepokazí so svetlými a lesklými materiálmi, osvedčený je kov. Priečelie by malo primäť vojsť do obchodu. Je potrebné, aby cezeň videl zákazník dovnútra obchodu. Plocha vo vnútri obchodu sa rieši tak, aby sa čo najefektívnejšie využila. Medzi zásadné chyby v interiéri predajní považuje Julian Ivanov kvalitu spracovania, napríklad dlažby, či lacný nábytok.

(bž)