BRATISLAVA – Aj keď v celkovom vyjadrení kriminalita detí a mládeže do 18 rokov na Slovensku za posledné roky klesá, sociológovia upozorňujú na nebezpečenstvo stúpajúcej krivky násilnej kriminality detí do 15 rokov a vysoký podiel mládeže na mravnostnej kriminalite (40 percent). Pripomínajú, že veľkú časť kriminality tvorí takzvaná latentná, pri ktorej trestné činy z rôznych dôvodov nikto neohlásil.
Štatistiky Prezídia Policajného zboru SR hovoria jasne. Ak v roku 1999 spáchala mládež 11 145 trestných činov, takmer z polovice sa na nich podieľali deti. V minulom roku síce celkový počet trestných činov klesol na 9724, ale pomer porušenia zákona deťmi sa zvýšil.
Alarmujúcim sa stáva počet násilných trestných činov páchaných deťmi, ktorý sa v minulom roku vyšplhal na skoro 1721. Do smutných štatistík detského násilia čoraz viac pribúda brutalita a trestné činy sú dokonca páchané organizovanými skupinami.
K reálnemu obrazu o vývoji kriminality detí od 6 do 18 rokov oveľa viac prispieva porovnanie s predchádzajúcimi desiatimi rokmi. Evidovaná kriminalita totiž vzrástla takmer o 60 percent (v roku 1993 o 99 percent). Podľa sociológa Jozefa Majchráka z Inštitútu pre verejné otázky reálny obraz o kriminalite detí komplikuje aj skutočnosť, že celková objasnenosť sa v posledných rokoch pohybovala okolo 50 percent, takže pri viac ako polovici registrovaných trestných činov je vek páchateľa neznámy.
Sociológovia a psychológovia poukazujú aj na ďalšiu prekvapivú skutočnosť. Zmeny v štruktúre rodiny spôsobili, že nárast kriminality badať najmä u detí z úplných a stabilných rodín. Už v roku 1996 ministerstvo spravodlivosti zverejnilo, že 59 percent mladistvých páchateľov pochádza práve z tohto rodinného prostredia. Odborníci v tejto súvislosti uvádzajú dve možné hypotézy. Jednou je skrytá patológia rodiny, ktorú sociologické skúmanie nie je schopné zachytiť, a druhou to, že vplyv rodiny na dospievajúce deti klesá a sú čoraz viac odkázané na výchovu v inštitúciách, pasívne sledovanie masmédií a ulicu.
Jedna časť odborníkov uvažuje o znížení hranice trestnej zodpovednosti na 14 rokov, iní zas presadzujú tzv. alternatívne sankcie bez trestu odňatia slobody vo forme verejnoprospešných prác, peňažných trestov či výchovných opatrení. Argumentujú tým, že znížením vekovej hranice môže dôjsť k zbytočnej kriminalizácii detí. Výskumy totiž hovoria, že trestná činnosť detí ma väčšinou epizódny charakter a vekom sa stráca.
DANIEL VRAŽDA
