Sergej Bubka nad latkou svetového rekordu 605 cm v Bratislave 9. júna 1988.
ŠTARTFOTO – JÁN SÚKUP
Nechystajme fúnus, Bratislava sa teší na 42. diel svojho mítingu pod názvom Cena Slovenska Slovak Gold, ktorý patrí do elitnej IAAF/Grand prix, hoci „iba“ do druhej kategórie. Dnes podvečer zažijú Pasienky opäť jednoznačne najvýznamnejšie slovenské športové podujatie s pravidelnou periodicitou. Pohľad na štartovú listinu, ktorú vo výberovej podobe prinášame na inom mieste, naznačuje, že opäť zbadáme peknú tvár kráľovnej športov, hoci z pochopiteľných finančných dôvodov si organizátori nemohli dovoliť pozvať na štart svetové hviezdy prvej veľkosti, ako sa im to darilo pred rokmi.
Krátko z histórie
Prvý ročník bratislavského mítingu sa konal v roku 1957 pod názvom Veľká cena Pravdy na štadióne Slovana na Tehelnom poli, ktorý mal vtedy atletický ovál a sektory. Už na premiére štartovali dvaja velikáni svetovej atletiky – olympijská diaľkarská víťazka z Melbourne 1956 Poľka Elžbieta Krzesinska-Duňska a bronzový guliar z tých istých OH Čech Jiří Skobla. V roku 1959 už súťažila napríklad slávna slovenská šprintérka Eva Glesková-Lehocká a neskorší olympijský víťaz v hode diskom z Mníchova 1972 Ludvík Daněk. V roku 1967 sa na istý čas skončila éra mítingu s medzinárodnou účasťou.
O tri roky neskôr položili na štadióne vtedajšej TJ Internacionál Bratislava Slovnaft tartan, čo bol priekopnícky čin, lebo umelú hmotu si atléti vo väčšej miere vyskúšali prvý raz až na olympiáde 1968 v Mexiku. V roku 1971 sa názov podujatia zmenil na Cena Pravdy a Televízie, od 14. ročníka nieslo dodnes najznámejšie meno Pravda – Televízia – Slovnaft.
V rokoch 1985 a 1987 zaradili „péteesku“ medzi mítingy Grand prix (Medzinárodná atletická federácia IAAF vtedy ešte nekategorizovala preteky Zlatej ligy, jednotky a dvojky). Od roku 1994 dodnes je Bratislava pravidelnou súčasťou reťaze pretekov IAAF/Grand prix II.
Značka P-T-S zmizla v roku 1989 a prešla rôznymi obmenami – Grand prix Bratislava (1990, 1991), Slovnaft (1993 – 1997), Cena Slovenska Slovak Gold.
Míting hviezd
Na Pasienkoch štartovalo vyše päťdesiat svetových rekordérov, olympijských víťazov, majstrov sveta. Prakticky každý, kto v danom období niečo znamenal, až na Carla Lewisa, Florence Griffithovú-Joynerovú a niekoľko ďalších malých výnimiek.
„Péteeska“ bola barometrom výkonnosti pred veľkým podujatím sezóny. Na poslednom mítingu pod názvom Slovnaft ‘97 vyhral šprintérsku stovku neznámy Maurice Greene, o dva mesiace majster sveta v Aténach, od roku 1999 svetový rekordér časom 9,79 s, trojnásobný majster sveta 1999 a šprintérsky olympijský víťaz zo Sydney.
Pre históriu však zostane synonymom „péteesky“ ukrajinský žrdkár z Donecka Sergej Bubka. Na Pasienkoch skákal deväťkrát. Utvoril dva svetové rekordy. Prvý 26. mája 1984 výkonom 585 cm.
Bol vôbec úvodný v zbierke športového génia, ktorý ich utvoril celkovo 35 (17 na otvorenom štadióne, 18 v hale). Aj druhý má pre Bubku zvláštnu príchuť. Výkon 605 cm (9. júna 1988) utvoril v roku svojho jediného víťazstva na olympiáde (Soul) a mal zrejme najväčšiu formu v živote.
Otvorene hovoril o pokorení 620 cm, kým však, našťastie pre jeho peňaženku a žiaľ pre svetovú atletiku, neprišiel na to, že svetové rekordy sa dajú posúvať aj po centimetri.
