Skočil som, bolo to fantastické.
Tridsaťminútový výlet sa končí. Sme opäť na zemi.
Keď sa padák otvorí, zrazu sa všetko spomalí a vy sa len pomaly „prechádzate“ nad zemou.
Do lietadla, ktoré vás vynesie do výšky štyritisíc metrov, sa zmestí naraz asi dvadsať skákaniachtivých.
Pohľad na ľudí, čo skáču z lietadla, je zo zeme fascinujúci. Najskôr sú ako malé padajúce bodky, potom príde s napätím očakávaný moment otvárania padákov. Ak ste však tam hore, jednou z tých padajúcich bodiek, vnímate všetko ináč. Vyskúšali sme to na vlastnej koži.Slavonice pri Dubnici nad Váhom sú na prvý pohľad úplne obyčajná obec. Nič nepoukazuje na to, že by sa tam mohlo diať aj niečo nezvyčajné. Až keď prejdete cez celú dedinu, na konci malej uličky objavíte značku „Letisko“.
Za zákrutou sa pred nami rozprestiera velikánska planina a na nej lietadlá. Vedľa nich sú rozložené stany pre tých, čo sem prišli na dlhšie. Keďže prší, krčma je preplnená. Na počudovanie, okrem slovenčiny počuť nemčinu, angličtinu, holandčinu, češtinu i poľštinu. Všetkých týchto ľudí spája rovnaká túžba – túžba po lietaní. Keď sa posadíte medzi nich, začnú vaše obavy a strach, s ktorými sem ako nováčik prichádzate, ustupovať zvedavosti a túžbe po dobrodružstve.
Kde sa liečia komplexy
„Pred rokom som skákal s padákom prvý raz. Bolo to v Čechách a veľmi sa mi to zapáčilo,“ hovorí Vlado z Bratislavy. „Samozrejme, že som sa bál. Noc predtým som vôbec nespal. Dnes však už viem, o čom to je, a tak sa už neviem dočkať,“ povie a hodí pohľad na oblohu, z ktorej stále prší. „Ak to dnes nevyjde, vezmem si zajtra dovolenku a prídem znova.“
Jeho kamarát Stano sa dnes chystá skákať prvý raz.
„Pred rokom som len pozoroval, ako skáču iní, teraz to však chcem skúsiť aj ja.“
Pre Stana to bude o to väčší zážitok, že v lietadle ešte nikdy nesedel.
Rytmus života na letisku diktuje počasie a množstvo miest v lietadle. Tí, ktorým sa zapáčila sloboda vo vzduchu, rátajú, koľko ráz si dnes budú môcť skočiť.
„Bolo už aj tak, že som za deň stihol sedemnásť zoskokov,“ spomína 36-ročný Jindra z Čiech, ktorý pracuje ako profesionálny inštruktor a pripravuje ďalších nadšencov na akrobaciu vo vzduchu. Keď začne rozprávať o svojej profesii, úplne žiari.
„Prvý raz som skočil, keď som mal šestnásť. Tam hore si liečim komplexy, doma ma nepočúvajú, hore má počúva každý.“
V jeho rukách je život tých, ktorí sa rozhodnú skočiť práve s ním. Jindra si ich špeciálnymi pásmi pripúta na svoje brucho. V aute nosí „výzbroj“ pre dvoch. Padák pre tandemový zoskok je jeho pracovným náradím. Nie je to malá investícia, padák stojí približne štyristo až päťstotisíc korún.
„Keď je veľa záujemcov, ktorí chcú so mnou skákať, musím platiť aj pracovníka, ktorý mi bude robiť servis, čiže skladať padák. Samozrejme, musí to byť človek, ktorý sa v tom vyzná a ktorému dôverujem. Od neho predsa závisí aj môj život.“
Výzvou pre každého, kto skáče, je „pristáť“ vo viacerých krajinách.
„Skákal som na Novom Zélande, v Austrálii, na Kanárskych ostrovoch,“ hovorí Jindra. „Je to krásny zážitok, pozorovať krajinu zhora a potom pristáť na novej zemi.“
Rozprávanie skúsených pomáha začiatočníkovi prekonávať strach.
„Pre mňa to bolo lepšie ako sex. Tam hore neexistuje nič iné a pozemské problémy ťa vôbec nezaujímajú,“ vysvetľuje Vlado. „Zabudneš na dom, na robotu.“
Niektorí skáču, lebo chcú prekonať vlastný strach a komplexy, iní potrebujú dávku adrenalínu.
„Jazdil som rallye, lietal na vetroni, ale skok z výšky štyroch kilometrov a voľný pád s rýchlosťou dvesto kilometrov za hodinu, to je neprekonateľný zážitok.“
Nie každý, kto vzlietne, sa však napokon odváži zoskočiť. „Pamätám si na osemročného chlapca, ktorého rodičia nútili aby skočil. Keď som videl, ako sa bojí, vrátil som sa s ním v lietadle,“ hovorí Jindra.
Byť tridsať minút vtákom
Prestáva pršať. Okolo nás je zrazu rušno, krčma sa rýchlo vyprázdňuje. Škoda každej minúty. Začínajú sa prípravy na nástup do lietadla. Posledná skúška všetkých povrazov a šnúr.
Do lietadla sa zmestí približne dvadsať ľudí. Let trvá asi dvadsať minút. V lietadle je ticho, nikomu už nie je do reči. Každý čaká na moment, keď sa otvoria dvere. Ktosi sa pokúsi zažartovať, že čakáme na letušku, ktorá má doniesť drinky.
Sme vo výške štyritisíc metrov! Lietadlo spomalí, ako keby chcelo zastaviť. Najprv skáču „sólisti“. Až potom prídu na rad tí, čo idú v sprievode inštruktora.
„Nesmiete zavrieť oči, bola by to škoda prísť o ten fantastický zážitok,“ poučuje inštruktor Jindra. „Keď skočíme, pozerajte sa hore, je to pekný pohľad, keď sa rýchlo vzďaľujeme od lietadla.“
Zakladám si okuliare a prichádzam k otvoreným dverám. Tých, čo skočili, už nevidieť. Miznú ako loptičky vyhodené veľkou silou.
„Zavesiť!“ zaznie povel, čo znamená pokrčiť nohy, skrížiť ruky a zavesiť sa na inštruktora.
Skok! Facka studeného vzduchu, až sa neviete poriadne nadýchnuť. Pozriete sa hore na lietadlo, vlastne už len malé lietadielko. Klepkanie po pleciach znamená, že inštruktor vám dovolí rozprestrieť ruky ako krídla vtáka.
„Myslel som, že to bude hrôzostrašný rýchly pád, ale vo výške štyritisíc metrov rapídne približovanie sa k zemi vôbec necítite, nemáte pocit, že končíte so životom,“ opisuje neskôr svoje pocity Stano.
Voľný pád trvá len niečo vyše minúty. Potom, vo výške tisíc päťsto metrov pocítite, ako inštruktor otvára padák a zrazu sa všetko spomalí. Už sa len pomaly „prechádzate“ nad zemou a obdivujete krajinu pod vami. Zrazu vám preletí mysľou otázka: „Čo ak sa pri pristávaní ocitneme na diaľnici medzi autami?“
Inštruktor vás ubezpečí, že keby ste veľmi chceli, dá sa aj to.
A už prichádza skúška riadenia padáka: potiahnuť pravou rukou – obrat doprava, potiahnuť ľavou rukou – doľava. Ako sa približujete k zemi, všetko sa ešte viac spomalí – a zrazu sedíte v tráve. Zem! Tridsaťminútový výlet sa končí eufóriou.
„Po tomto výkone by ste nemali aspoň dve hodiny šoférovať,“ dá ešte poslednú radu Jindra.
A už všetci volajú svojim blízkym: „Skočil som! Bolo to fantastické, treba to zažiť na vlastnej koži“.
Témy rozhovorov sú spojené výlučne s lietaním.
„Možno si urobím kurz skákania a budem šetriť na vlastný padák,“ uvažuje Vlado.
* * *
Snívalo sa vám niekedy, že lietate? Taký sen sa môže ľahko stať skutočnosťou.
MAŁGORZATA WOJCIESZYŃSKA
FOTO – STANO STEHLÍK
