David LaChapelle: Môj dom – New York, 1997
David LaChapelle: Madonna s purpurovým drakom, New York, 1998 Renomovaná odborníčka Amy Spindlerová zhrnula jeho nástup v New York Times slovami: „LaChapelle je určite najvplyvnejším fotografom novej generácie. Podobne ako kedysi Richard Avedon, aj on pioniersky posunul módnu a reklamnú fotografiu dopredu.“
David LaChapelle
Rodák z Connecticutu David LaChapelle sa len potmehúdsky usmieva a pokračuje v zdrvujúcom tempe. V týchto dňoch ohuruje svojou farebnou explóziou a provokujúcou kompozíciou Viedeň. Hundertwasserovsky pôvabný Kunst Haus predstavuje až do 22. septembra stopäťdesiat LaChapellových fotografií, ktoré mapujú jeho pätnásťročnú tvorbu. Od portrétu Andy Warhola až po futbalovú hviezdu Davida Beckhama.
„Nezaujíma ma byť slávnym,“ hovorí o svojich snímkach 34-ročný LaChapelle. „Chcel som len vytvoriť slávne fotografie.“
Na začiatku bola mama v bikinách a Andy Warhol
David LaChapelle s obľubou spomína na svoju prvú fotografiu, ktorú urobil ako štvorročný. Bolo to počas prázdnin v Portoriku.
„Moja mama mala oblečené hollywoodske bikini. Také so zlatými sponami, ktoré vtedy veľmi leteli. Pózovala mi na červenom koberci priamo pred naším hotelom. Ukázala mi, odkiaľ ju mám odfotiť. Stlačil som gombík. Doteraz mám rád tú fotografiu. Samozrejme, odvtedy sa stala mojou prvou modelkou. Mne sa to zapáčilo, ale postupne som si začal hľadať aj iné objekty. Tak som sa stal fotografom.“
Na profesionálnu dráhu ho odštartovala spolupráca so slávnym časopisom Interview. Niekedy v polovici 80. rokov bol na koncerte Psychedelic Furs v newyorskom Ritzi, kde sa stretol s Andy Warholom. LaChapelle žil vtedy v štýle New Romantic. Oblečené mal pirátske oblečenie á la Adam Ant, na hlave účes pripomínajúci Roberta Smitha z The Cure.
„Poď sem, ukáž mi fotografie,“ povzbudil ho Warhol, ktorý mal na Interview vplyv kultového guru.
LaChapelle mu ukázal snímky nahých spolužiakov zo strednej školy. Andymu sa páčili, a tak bol Interview prvým časopisom, ktorý publikoval LaChapellove fotografie. Nová akvizícia s fotoaparátom sa okamžite postavila do svetiel rámp. Veľmi rýchlo si osvojil Warholovu filozofiu, aby slávni ľudia v časopise vyzerali krásne.
„Zároveň som ich chcel mať pred objektívom v nespútanej podobe,“ hovorí LaChapelle. „Snažil som sa o ich výraz často ovládaný rôznymi emóciami.“
Newyorské podsvetie
Aby pochopil ľudí okolo seba, David LaChapelle sa ponoril do newyorského undergroundu. Chodil do nočných klubov či do galérií vystavujúcich umelcov z okraja výtvarnej scény. Pozorne čítal Warholove knihy, ochotne sa nechal vtiahnuť do sveta, ktorý dýchal pop-artom a hviezdnym prachom slávnych osobností.
Hneď od začiatku mal o svojich fotografiách jasno.
„Chcel som vidieť farbu a čaro atmosféry. Chcel som, aby moje obrazy boli útekom z reality. Viem, že život je dosť ťažký. Veľa vecí okolo nás je smutných, a preto som sa pokúsil cez časopis ponúknuť krásu. Myslím, že každý môže byť svojím spôsobom krásny. Alebo zábavný. Zábava je predsa krásna. John Belushi bol krásny, lebo bol veľmi vtipný.“
Pri potulkách podsvetím otváral LaChapelle aj dvere úniku z reálneho sveta. Mal mnoho priateľov závislých od heroínu. Takých, ktorí zomreli na AIDS, alebo spáchali samovraždu. Videl bezútešnosť života, ktorý spravil z ľudí trosky. Nechcel však byť dokumentaristom odvrátenej strany ľudských osudov. Chcel stvoriť svet kúpajúci sa v svetle a farbách. Chcel vytvoriť ilúziu strateného raja.
S vylúčením počítača
„Množstvo ľudí si myslí, že moje fotografie sú robené počítačom. Nie sú. Som fotograf, nie človek od počítačov. Podobné scenérie, aké mám na svojich fotografiách, existujú hocikde. Trvajú však len krátko. Ak ich chcete zachytiť, musíte byť pri tom. Je zábavnejšie fotografovať niečo skutočné, ako to urobiť na počítači. Vždy, keď sa pozriem do očí daného človeka, viem, že sa pozerám do jeho duše. Nie je to dostatočne veľké dobrodružstvo na to, aby som robil skutočných ľudí?“
O LaChapellových fotografiách sa často hovorí, že sú to políčka z filmov. Akoby stačilo stlačiť gombík a pohne sa video z MTV. Autor sa tomuto prirovnaniu nebráni. Svojimi aktivitami tento názor potvrdzuje. Realizoval reklamné kampane pre Pepsi, Camel, Levi‘s, Diesel Jeans. Bol producentom kampane MTV Video Awards 2000, obalov na CD Whitney Houstonovej, No Doubt, Eltona Johna, Madonny. V tom istom roku získal cenu MTV Europe Music Awards za najlepšie video, ktoré urobil pre pieseň Natural Blues speváka Mobyho.
„Fotografia je médium, ktorému patrí prítomnosť aj budúcnosť,“ hovorí umelec, ktorý bol roku 1995 francúzskou i americkou mutáciou časopisu Photo Magazine vyhlásený za najlepšieho mladého fotografa.
„Ešte stále nie sú vyčerpané jeho výrazové možnosti. Autor však musí pritlačiť na vlastnú kreativitu. Ak nechce, aby sa opakoval, mal by stále hľadať nové podnety a nechať sa viesť vlastnou imagináciou. Kde sú jej hranice? Vnútri každého z nás. Bolo by ľahké kopírovať Avedonove fotografie. Ja som však lenivý otvárať jeho knihy. Prečo neprísť s novými nápadmi?“
Autor: ĽUDO PETRÁNSKY, Viedeň – Bratislava
