teho storočia Karel Appel.

Volajú ho maliar, ktorý sa chcel dotknúť absolútna. Maximalista bez nároku na slávu. Vždy maľoval pre seba a ľudí. Dnes ho oslavuje celé Holandsko. Jeho popularita v krajine tulipánov sa dotýka van Goghových výšin.

S očami dieťaťa

Nástup Karla Appela na povojnovú európsku výtvarnú scénu predpovedal príchod dravca. S divokou expresivitou obrazov narušil dovtedajšie kánony. Európa už síce mala expresionistickú lekciu z Nemecka, no Appel išiel ďalej. Impulzívne vytláčal mohutné nánosy farebných pigmentov priamo z túb a kládol ich na plátna. Ponoril sa do sveta, ktorý liečil vojnové traumy. Detský svet sa stal pre neho azylom, kde vstupoval len on sám.

„Bol to útek, ale bolo to aj nachádzanie seba samého,“ spomína Appel. „Viem, že som nebol prvý, kto hľadal inšpiráciu v detskej fantázii. Za všetkých spomeniem aspoň Paula Kleea, ktorý vyslovil krásnu myšlienku: ‘Prapočiatky umenia nachádzame rovnako v etnografických zbierkach, ako aj v detskej izbe. Nesmejte sa. Deti to tiež vedia a v tom, že to vedia, tkvie veľká múdrosť‘.“ Fascinácia expresivitou ho nikdy neopustila. Raz sa vyznal, že maľba je pre neho povodňou, z ktorej sa uvoľňuje prúd predstáv. „Keď maľujem, cítim dych farieb a výzvu bieleho plátna. Zápasím s ním. Nechcem, aby ste si mysleli, že maľovanie je trýzeň, ale nie je to ani prechádzka rozkvitnutou záhradou.“

COBRA

V novembri 1948 sa v Kodani otvorila výstava novej skupiny, ktorá si dala názov COBRA. Titul pochádzal zo začiatočných písmen miest, z ktorej umelci pochádzali. CO - Kodaň, BR - Brusel, A - Amsterdam. Karel Appel sa spolu s krajanmi Constantom, Corneillom, s Dánom Asgerom Jörnom a Belgičanom Pierrom Alechinským stal vodcovskou postavou hnutia, ktoré v chaotických povojnových časoch chcelo priniesť nový výtvarný poriadok.

Hľadali originalitu a spontaneitu v umeleckom výraze. Inšpirovali sa ľudovým umením, tvorbou primitívnych národov, detskou kresbou a výtvarnými prejavmi duševne narušených ľudí.

„Bol to experiment, ktorému sme verili,“ hovorí Appel. „Priniesli sme nové témy, nový spôsob maľby. Bol to náš variant amerického abstraktného expresionizmu. Začali sme používať neobvyklé materiály. Nešlo však len o maľbu. Písali sme poéziu, fotografovali, spolupracovali sme s filmármi, módnymi návrhármi. Bolo to vzrušujúce obdobie, hoci trvalo len tri roky.“

COBRA má dnes stály výstavný stánok v Amstelveene, meste neďaleko Amsterdamu. Bol otvorený pred šiestimi rokmi pod názvom Múzeum moderného umenia - COBRA. Polovica expozície je venovaná členom skupiny, zvyšok je vyhradený iným. Dnes je presiaknuté Karlom Appelom.

Nové vízie

Výstava K. Appela v amsterdamskom Stedelijk múzeu naznačuje jeho súčasnú cestu. Zo svojho sloganu - Nemaľujem, ale udieram - mierne ubral. Zato zväčšil rozmery svojich plátien. Jeho vízie získali abstraktnejší rozmer. Appel sa začal pozerať Up to the Sky (Hore k oblohe) - ako znie názov jeho posledného maliarskeho cyklu.

Podobne ako Picasso aj Appel sa vo svojej neskorej maľbe začína čoraz viac pozerať na históriu umenia. Maľuje veľkorysé kompozície krajín, ktoré sa svojou éterickosťou podobajú na Monetove Lekná. A Appel? „Hádam to nie je moja labutia pieseň. Ešte z tých farebných túb musím niečo vytlačiť.“ ĽUDO PETRÁNSKY,

Amsterdam - Bratislava

VÝSTAVY KARLA APPELA V HOLANDSKU

Pastorale chiaroscuro - výstava v Stedelijk museum v Amsterdame potrvá do 24. júna a ponúka obrazy z posledného obdobia, otvorená denne od 11.00 - 17.00 h.

Práce na papieri - výstava v Gemeentemuseum v Haagu je otvorená do 2. septembra, denne od utorka do nedele od 11.00 - 17.00 h.

Obrazy 1936 - 2000 - retrospektíva v Múzeu moderného umenia - COBRA v Amstelveene, otvorená od utorka do nedele od 11.00 - 17.00 h.