e Niki de Saint-Phalle z roku 1965. Socha zmizla už začiatkom roku 1999, ale strata sa až doteraz tutlala. Ako píše denník Le Figaro, až nedávno sa riaditeľ múzea odhodlal priznať, že ju nevedia nájsť, a vyhlásil, že múzeum sa za to hanbí. Autorka Nany pohrozila, že stiahne z centra aj ďalšie svoje sochy a daruje ich múzeám v Hannoveri, kde je viacero jej sôch, a múzeu v Nice.

Pôvodom aristokratka Cathérine Marie-AgnŹs Fal de Saint-Phalle – Niki, má dnes sedemdesiat rokov. Žije v Kalifornii. Keď mala sedemnásť, zdobila jej postava titulné strany Vogue a čakala ju kariéra modelky. Namiesto nej sa mladá šľachtičná rozhodla nakopnúť historickú nadvládu mužov cestou umenia. Jej Nany, krikľavo pomaľované rozložité tanečnice, rozjarené umelohmotné verzie archaických bohýň plodnosti, sa v šesťdesiatych rokoch stali symbolom nového sebavedomia ženskosti. Svoje prvé Nany robila z kartónu, vlny, vaty a drôtov, výtvarné vzdelanie nikdy nemala. Neskôr začala navrhovať budovy, fontány, škôlky a parčíky – inšpirované secesiou.

V posledných rokoch stihol meno de Saint-Phalle podobný osud ako rakúskeho adepta secesie Friedensreicha Hundertwassera: jej meno je značkou. Stalo sa názvom parfumov, nábytku a mnohých produktov rôznych umeleckých remesiel. Pritom o jej neskoršie diela múzeá nemajú veľký záujem.

„Nany vyvolali neuveriteľný ohlas,“ píše Niki de Saint-Phalle v liste hannoverskému Sprengelovmu múzeu, „jedným sa hrozne páčili, iní ich nenávideli a chceli, aby ich okamžite odstránili z galérie. Umenie nemohlo byť mŕtve, keď dokázalo vzbudiť takúto polemiku.“

Keď zmiznutie veľkej Nany v žltých šatách v parížskom Centre George Pompidou vyšlo najavo, múzeum údajne zmobilizovalo všetky svoje sily, aby nezvestnú Nanu našli, ale márne. Krádež pre veľkú hmotnosť a rozmery tohto diela údajne neprichádza do úvahy. Zdá sa, že sochu z umelej hmoty zabalenú v kartóne pracovníci múzea omylom zničili pri inštalácii výstavy na počesť iného umelca, jej nebohého manžela Jeana Tinguelyho. Strata stokilovej sochy z múzea Centre George Pompidou vyzerá ako trápna bodka za pobúrením tých, čo kedysi trvali na tom, že im Nana musí zmiznúť z očí.

MARTA FRIŠOVÁ

(S použitím informácií Spiegel Online a Reuters)