Narkomani sa resocializujú lepšie ako alkoholici

Je určitá skupina mladých ľudí ohrozenejšia drogami alebo alkoholom?

„Do istej miery áno, ale je ťažké určiť, ktorá. Sú to predovšetkým mladí z veľkomiest a potom tí, ktorí majú zvýšene vyvinutú potrebu hľadania nových vecí, dobrodružstva a mladí s viac rozvinutými umeleckými sklonmi. Upozorňujem však, že je to len zjednodušené zhrnutie, ktoré neplatí všeobecne.“

Aké drogy sú v súčasnosti u nás najrozšírenejšie?

„Zo všetkých ilegálnych návykových látok – drog, je u nás najrozšírenejšie užívanie marihuany podobne, ako aj inde v Európe. Skúsilo ju až 25-30 percent našich mladých ľudí, najmä z miest. Ale z drog, ktoré majú vysokú návykovú silu a užívajú sa do žíl, momentálne preberajú od heroínu prvenstvo syntetické látky amfetamínového typu, známy pervitín, tabletová extáza a iné.“

Ponúkate okrem programov aj nízkoprahové služby a služby s vyšším prahom. Čo to znamená?

„Vyšší alebo nižší prah liečby neznamená vyššie alebo nižšie požiadavky na financie, ako si niektorí myslia, ale nároky na vyššiu mieru jeho spolupráce s terapeutickým tímom. Pri nízkoprahových službách nemáme na ich konzumentov temer žiadne požiadavky, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie režimu. Je to napríklad program výmeny sterilných ihiel a striekačiek. Vyšší prah už majú programy ambulantnej odvykacej liečby, v ktorých sa vyžaduje okrem vyššej motivácie zo strany pacienta, aj splnenie aspoň elementárnych zásad liečebného režimu – prísť aspoň dvakrát do týždňa do ambulancie, alebo na ambulantnú skupinu, užívať predpísané lieky, preukázať sa platným preukazom poistenca. Vyšší prah má lôžková odvykacia liečba a pacient musí byť na ňu viac motivovaný.“

Ak sa niekomu stane, že pri liečbe zlyhá, môže sa k vám vrátiť aj druhý raz?

„Liečba od závislosti je, ako keď sa učí malé dieťa chodiť. Preto sa iba zriedka pacient rozbehne do dlhodobej abstinencie hneď po prvom liečebnom pokuse. V našom modeli nehovoríme o recidíve po ukončenej liečbe, preto môže u nás ďalej pokračovať. Pacienti závislí od tvrdých drog dokážu dlhodobo abstinovať v priemere po štyroch - piatich recidívach. Tým, ktorým sa to nedarí, odporučíme metadónový udržiavací program u nás v centre, alebo po úvodnej liečbe u nás pokračovanie v dlhodobom resocializačnom zariadení (v terapeutickej komunite, alebo v tzv. dome na pol ceste, kde sú pol roka až rok v chránenom prostredí). Tieto zariadenia sú ale už nemedicínskeho charakteru. Ich klienti však zostávajú ambulantnými pacientmi nášho centra. Všetky programy sú dobrovoľné.“

Koľko percent závislých sa podarí odučiť od drogy?

„Som rád, že môžem opraviť spoločnosťou dlho tradovaný názor, že závislosť od drog je zlozvyk, ktorý sa dá jednoducho odučiť pedagogicko-výchovnými prostriedkami. Experimentovanie s drogami síce možno charakterizovať ako poruchu správania, ale závislosť od drog je už chorobou. Závislosť od drog, alkoholu aj nikotínu je síce ťažká choroba, ale je vyliečiteľná. Výsledky pri moderných metódach sú oveľa lepšie ako v minulosti. U nás vyše 50 percent pacientov po troch rokoch od vstupu do liečby abstinuje od drog a pri liečbe alkoholizmu je to dnes až vyše 80 percent.“

Aká časť závislých sa podľa vás lieči, alebo aspoň nadviaže kontakt?

„V Bratislave, kde má užívanie drog charakter epidémie, príde do niektorého liečebného zariadenia viac ako polovica závislých (podľa našich odhadov až 70 percent). Pri alkoholizme je to naopak, lieči sa iba menšina závislých.“

Koľko z nich sa podarí resocializovať?

„Našťastie väčšinu našich pacientov so závislosťou od drog nie je potrebné namáhavo resocializovať v zariadeniach typu terapeutických komunít. Ak začnú abstinovať, resocializujú sa veľmi rýchlo aj sami, lebo majú relatívne dobré pracovné podmienky a aké-také rodinné zázemie. Tým sa odlišujeme napríklad od niektorých západných krajín, kde je súdržnosť rodín menšia. Oveľa horšie je to s resocializáciou alkoholikov, ktorí sú prevažne z vidieka, kde je oveľa menej pracovných príležitostí a práca je jednou z podmienok resocializácie, preto tu skôr dochádza k recidívam. Medicínska časť liečby môže byť a býva úspešná, ale resocializácia závisí od nezdravotníckych okolností. Ak abstinujúci alkoholik, alebo závislý od drog nenájde po liečbe prácu, to je akoby sme pacienta vyliečeného z ťažkého zápalu pľúc poslali v zime na ulicu.“ (gal)