Mníchov 29. augusta (TASR) - August je tradičným oddychovým mesiacom aj pre poslancov európskych parlamentov. Zároveň dáva príležitosť zamyslieť sa nad tým, prečo majú európske parlamenty čoraz slabšiu pozíciu, píše v dnešnom vydaní nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung člen Snemovne lordov, hornej komory britského parlamentu lord Dahrendorf.
Britský premiér Tony Blair nie je jediným, ktorému sa momentálne vytýka "prezidializmus." Podobnému obvineniu musí v predvolebnej kampani čeliť aj nemecký kancelár Gerhard Schröder, podotýka autor a pripomína, že sklony k prezidializmu badať taktiež u talianskeho premiéra Sivlia Berlusconiho A Francúzsko je tak či onak prezidiálnou demokraciou.
Mnohí chápu prezidializmus v zmysle americkej ústavy. Zabúda sa však na to, že právomoci amerického prezidenta sú silne obmedzené Kongresom a predstavujú len jeden vrchol mocenského trojuholníka, tvoreného mocou výkonnou zákonodarnou a súdnou. Na rozdiel od USA predstavujú európski "prezidiálni" premiéri vrstvu, ktorú jeden britský lord-kancelár označil pred časom za "volených diktátorov."
Existuje niekoľko hlavných príčin poklesu prestíže parlamentov v európskych krajinách. Na prvé miesto patrí globalizácia. Celoeurópske rozhodnutia, ktorých je čoraz viac, prijímajú iné orgány ako jednotlivé parlamenty, píše sa v príspevku.
Ďalšou príčinou je vzdialenie sa politiky od života a skutočnosť, že o závažných otázkach rozhodujú bez dlhosiahlych debát priamo voliči v referendách.
Takto sa z nesporne demokratického nástroja stáva inštrument na podporu autoritatívneho vystupovania. Vrstva politikov sa mení na nomenklatúru vodcov, ktorí uprednostňujú popularitu a silné slová pred diskusiami a parlamenty im slúžia ako úložné priestory pre tých, s ktorými sú ochotní deliť sa o moc.
Vzhľadom na to, že z parlamentnej pôdy sa vytrácajú rozumné a zaujímavé debaty, prestávajú mať občania záujem o politiku a nechajú vládnuť mocných.
Spoločne so stranami a parlamentmi strácajú svoju príťažlivosť aj voľby, upozorňuje autor článku a konštatuje, že znižovanie prestíže parlamentov znamená aj ústup od demokracie a kontroly.
Takýto vývoj by nemala akceptovať ani jedna ústava a ani jeden parlament. Dozrel čas povstania parlamentov proti arogancii mocných a nezáujmu voličov, konštatuje sa v závere príspevku.
