vývozcov.
Ide o doteraz zďaleka najvyššiu odplatu, akú povolila obchodná organizácia od svojho vzniku v roku 1995.
Výška schválených sankcií tesne nad hranicou štyroch miliárd dolárov presne zodpovedá výpočtom únie. O takúto sumu podľa nej firmy v pätnástke členských krajín prišli kvôli daňovým zvýhodneniam amerických gigantov, akými sú napríklad Microsoft či Boeing. USA trvali na tom, že skutočná výška škôd dosahuje nanajvýš 1,1 miliardy dolárov.
Európsky komisár pre vonkajšie záležitosti Chris Patten rozhodnutie WTO privítal: „Nikdy sme nepochybovali, že uspejeme, a že naše požiadavky sú v súlade s medzinárodnými pravidlami o obchode.“
Verdikt rozhodcov WTO zatiaľ nemusí viesť k okamžitému uvaleniu sankcií zo strany EÚ. Brusel nemá návrh odvetných ciel ešte pripravený, výrobky, na ktoré by mali byť uvalené, chce ešte konzultovať s priemyselnými firmami. Únia je zároveň pripravená sankcie odložiť, ak Washington začne pracovať na reforme daňového systému, ktorý niektoré podniky zvýhodňuje.
„Naším záujmom samozrejme je, aby všetci hrali podľa pravidiel dohodnutých WTO. Ale cieľom je tiež minimalizovať dosah problémov s naším najväčším obchodným partnerom,“ dodal Patten.
Americký program úľav pre vývozcov napadla únia už viackrát, pretože snahy USA o reformu nepovažovala za dostatočné. Naposledy tak urobila v januári, keď WTO definitívne požiadala, aby vyčíslila sankcie. V snahe odvrátiť odvetu únie sa americký prezident George Bush v máji zaviazal, že štáty daňový systém prispôsobia pravidlám WTO a kongres prijme alternatívne formy pomoci pre exportérov. Kongresmani však čelia tlaku firiem, ktoré hrozia prepúšťaním.
Niektorí predstavitelia obchodných organizácií vyjadrili obavy, že spory dvoch najsilnejších svetových ekonomík môžu zmariť snahy ostatných členských krajín WTO o nové kolo rokovaní o uvoľňovaní svetového obchodu. Ich cieľom by malo byť pomôcť oživiť klesajúci svetový obchod. (bro, reuters)
