„Pred pôrodom si v Nemecku vyberiete z brožúrky pôrodnú asistentku, niektoré ponúkajú aj pôrod doma.“ Martina nechcela rodiť v nemocnici, ale ani doma to nebolo možné, keďže bývali v podnájme. Rozhodli sa pre pôrodný dom.
„Pôrodné domy majú útulne zariadenú vyšetrovňu, veľkú miestnosť, v ktorej sú kurzy, a spálne, v ktorých sa rodí. Visia v nich laná alebo šatky, veľmi pomáha, keď sa môžete do nich zavesiť. Pôrodné domy, ale aj nemocnice ponúkajú pôrody vo vode. Počas kurzu vám vysvetlia polohy, priebeh, aby ste mohli byť sama s manželom. Asistentka vás prichádza pravidelne skontrolovať, prípadne zostáva, ak si to želáte,“ rozpráva Martina.
Jej pôrod sa skomplikoval a dcérku nakoniec musela priviesť na svet v nemocnici. „O tretej v noci sme sa rozhodli odísť do nemocnice, prijali nás skvele, dostala som epidurálnu anestéziu, dve hodinky som si pospala. Keď som sa prebrala, stále som trvala na prirodzenom pôrode, odpojili ma z ‘epidurálky‘ a rozhodli sme sa pre posledný pokus. Nešlo to, tak som porodila cisárskym rezom. Manžel bol so mnou celý čas, aj na operačnej sále. Keď sa malá narodila, dali mu ju do náručia.“
Keď sa Martina prebrala, priniesli jej dcérku na dojčenie a nosili ju aj v noci. Keď sa zotavila, boli spolu 24 hodín. „Manžel mohol prísť, kedy chcel, neexistovali nijaké návštevné hodiny. Doma ma ešte niekoľko dní navštevovala pôrodná asistentka.“ (haj)