Čo by ste si želali, aby si vaši žiaci odniesli do života z vášho predmetu?
HELENA PAŠIAKOVÁ, riaditeľka Evanjelického cirkevného gymnázia v Tisovci: „Ako učiteľka dejepisu by som si želala, aby sa moji žiaci snažili pochopiť dejiny a toto pochopenie aby im pomáhalo pri orientácii v súčasnom svete. Aby sa rozhodovali ako vzdelaní, mravní, slobodní a zodpovední občania. Ako učiteľka latinčiny si želám, aby žiaci hlbšie spoznali antiku, videli krásu a čistotu starej latinčiny, ktorá im pomôže lepšie pochopiť materinský jazyk a uľahčí štúdium živých cudzích jazykov.“
JURAJ SMATANA, Gymnázium Považská Bystrica: „Chcel by som, aby nerobili rozdiel medzi školou a životom, ako sugeruje anketová otázka. Veď priemerný absolvent vysokej školy prežije v škole 18 rokov, čo je štvrtina života. Či z inej strany - ľudský život sa dá vnímať ako jedna veľká škola. Užitočnejšie prirovnanie asi ani nepoznám. To, že venujem časť svojho života vyučovaniu dejepisu, si ospravedlňujem trochu naivnou vierou v ľudskú schopnosť vyhnúť sa chybám predchodcov.“
VIERA BREZINSKÁ, Gymnázium Nové Mesto nad Váhom: „Veľmi by som si želala, aby sa moji študenti naučili, že je síce úžasné surfovať na internete, narábať s elektronickou poštou či posielať SMS-ky do Holandska, ale že úžasné môže byť vedieť vyjadriť svoj názor, myšlienky, postoj. Zmysluplne, štylisticky správne, s patričnou rétorikou a slovnou zásobou. Ako slovenčinárka by som chcela, aby pre študentov boli súčasťou ich života nielen počítače, ale aj literatúra. Nech spoznajú, že relax, duševnú pohodu im môže dať aj dobrá kniha.“
ALEXANDRA HÚSKOVÁ, Bratislava: „Nech si študenti odnesú do života schopnosť plynulej komunikácie, podporenej kvalitným písomným prejavom, so znalosťou pravopisu a schopnosťou štylizovať. Ruka v ruke so získaním všeobecného prehľadu v literárnom a kultúrnom dianí v súčasnom i minulom, u nás i v zahraničí.“
ZUZANA JÁNOŠOVÁ, zástupkyňa riaditeľky Základná škola Hálova 16 Bratislava: „Určite by som nechcela, aby fyzika bola pre nich strašiakom či nočnou morou s množstvom nepochopiteľných vzorcov. Bola by som rada, keby sa pre nich stala oknom do sveta poznania všetkého okolo nás. Od neviditeľných častíc až po nekonečno vesmíru.“
GABRIELA MIŠÍKOVÁ, Gymnázium Jána Papánka, Vazovova ulica 6, Bratislava: „Mojou métou je, aby si študenti okrem všeobecného vzdelania odniesli z mojich hodín slovenčiny predovšetkým niečo do života a pre život. Aby nikdy nezabudli, aké príjemné je, keď ich niekto chápe, vie ich povzbudiť a je k nim ústretový, má ich rád takých, akí sú a váži si ich. Lebo práve to sú tie atribúty, pomocou ktorých získajú aj pozitívny postoj k predmetu, k ľuďom. Tu sa formuje ich osobnostný postoj k druhým.“ (or)
