FOTO SME - PAVOL MAJER
FOTO SME - PAVOL MAJER
Ako by mal začiatok školského roka vyzerať?
„Mal by začať pozvoľne a školy sú väčšinou pripravené na to, že prvý týždeň je hravý, určený najmä na opakovanie. Overovala som si, že v tomto období sa zameriavajú skôr na vzťahy, na vytvorenie a obnovenie kontaktov. Nie je správne hneď od prvého okamihu dbať na výkonnosť a práceschopnosť. Týždeň, dva ešte deti potrebujú na adaptáciu. Ich vedomosti sú ešte neutriedené a deti potrebujú, aby im učitelia pomohli urobiť si v hlave poriadok.“
Je dobrým začiatkom vstupná písomka už na druhý týždeň?
„Tento direktívny prístup by mali naše školy pomaly opustiť. Nie je dobré klásť dôraz iba na výkonnosť, treba sa orientovať aj na prežívanie detí a vzťahy s nimi. Triedny učiteľ by sa mal v prvom rade snažiť získať si triedu. Ak je dobrá atmosféra, dobré vzťahy, tak aj žiaci budú v ďalších týždňoch výkonnejší. Písomka na druhý-tretí deň určite dopadne veľmi zle a keď sa začne školský rok katastrofálnou písomkou a učiteľ si zúfa, čo bude s takými hlupákmi robiť, to nikoho nemotivuje.“
Platí všeobecne, že ako sa dieťa uvedie na začiatku, do takej škatuľky ho raz a navždy zaradia?
„Prvý dojem je rozhodujúci. Učiteľ si môže hneď prvý neúspech zafixovať, dá si dieťa do priečinku problémového žiaka a môže sa stať, že ho už nikdy odtiaľ nevyberie. A veľmi záleží aj od toho, akého temperamentu dieťa je: či je extrovert, introvert, cholerik. Sangvinik alebo extrovert sa adaptuje aj za tri - štyri dni, melancholické dieťa ťažšie a keď do toho príde ešte neúspech v prvej písomke, nemusí sa z toho vôbec vyhrabať.“
Je v moci dieťaťa alebo rodiča skúsiť tento problém riešiť rozhovorom s učiteľom?
„To veľmi záleží od osobnosti učiteľa. Sú takí, čo dokážu prijať iný názor a zmeniť svoj postoj, ale veru sú aj takí, čo to vezmú negatívne - ako neprimerané orodovanie za žiaka. Ale štart v školskom roku môžu veľmi ovplyvniť traumatické situácie, ktoré dieťa mohlo cez prázdniny zažiť: rozpad rodiny, odchod rodiča, smrť niekoho - starého rodiča alebo aj kamaráta.“
Čo sa dá v takejto situácii robiť, aby dieťa úplne nezanevrelo na školu?
„Aj pre toto je veľmi potrebný školský psychológ - hneď od začiatku by s takýmito deťmi mohol pracovať. Môže si dieťa, ktoré prežilo traumu, zavolať denne aj na dve-tri hodinky, nemusí byť hneď začlenené do kolektívu a vyučovania. Možno sa potrebuje iba zbaviť bremena, o ktoré sa nedokáže podeliť napríklad s rodičom. Učiteľovi môže veľmi pomôcť, keď psychológ zmapuje sociálne vzťahy v triedach a zistí, kto je odmietaný. Podľa sociometrie sa dajú krásne robiť zasadacie poriadky a tvoriť skupiny pre tímové úlohy.“
Ale psychológ nie je na každej škole a pedagogicko-psychologické poradne sú často preťažené. Na koho sa obrátiť?
„Niekde túto úlohu dokážu výborne zvládnuť výchovní poradcovia alebo drogoví koordinátori. Deti sa môžu zveriť aj chápavému učiteľovi, ale väčšinou si radšej vyberajú človeka, ktorý ich neznámkuje.“
Čo treba robiť, ak dieťa nechce ísť ráno do školy, bolí ho brucho?
„To môže byť zo strachu. Niekedy najmä malé dieťa nevie povedať, čo ho trápi, len sa zle cíti. Ale triedny učiteľ, ktorý je citovo na úrovni, by mohol dieťaťu pomôcť uvoľniť sa. Ak ide o prváka, môže matke navrhnúť, aby ho dala prvé dni do školy len na jednu hodinu a postupne pridávať.“
Myslíte, že školy by mali takéto pocity detí rešpektovať?
„Prečo by sa to týžden-dva nedalo?“
Môžu mať problémy s adaptáciou aj tínedžeri?
„Pri starších deťoch by bol psychológ veľmi potrebný. Rodič má niekedy problém vyznať sa v tom, čo mu dieťa predvádza. A keď je neopatrný a príliš ľahko ho nechá doma s vymyslenými problémami, dieťa to môže začať zneužívať. Môže byť však skutočne nešťastné a potrebovalo by nezávislého človeka. Tomu by sa možno zverilo. Preto sa treba dôkladne zorientovať a nie zaujať hneď prísny postoj.“
MONA GÁLIKOVÁ
