majetku objavili problémy.

BANSKOBYSTRICKÝ VÚC

„Pri podpisovaní delimitačných protokolov žiadne problémy neboli,“ hovorí vedúci odboru školstva Banskobystrického VÚC Pavel Sabo. „Teraz sa ešte pracuje na tom, aké záväzky zostanú štátu. Štát má zaplatiť prevádzku z prvého polroka a niektoré školy nám podsúvajú aj iné faktúry, tak sa to musí všetko prebrať.“ V novom školskom roku by žiadna škola v tomto regióne nemala ostať bez plynu alebo elektriny, hoci boli aj také hrozby. „Vláda schválila peniaze na úhradu týchto záväzkov, tak dodávatelia nejaký čas vydržia,“ hovorí.

Zatiaľ nemajú informácie, že by niekde chceli školy rušiť. „Samosprávy sa ešte nerozhľadeli, ešte nevedia, čo to znamená prevádzkovať školu,“ hovorí Sabo. „Ale v budúcnosti sa budú musieť určite dve-tri obce dohodnúť a financovať školu a, povedzme, dopravu detí do školy spoločne. Okolo Lučenca, Rimavskej Soboty a Krtíša je veľa malotriedok a zrejme sa neoplatí prevádzkovať všetky. Ak zanikne v obci škola, určite tam zanikne časť života. Snaha starostov, aby si školu udržali, je otázka.“

NITRIANSKY VÚC

V Nitrianskom VÚC ešte nie sú podpísané všetky delimitačné protokoly. „Niektoré problémy sa ešte môžu odstrániť, ale niekedy chcú školy veci, ktoré by podľa nás nemali byť súčasťou delimitácií,“ hovorí vedúci odboru školstva Štefan Pronay. „Žiadajú napríklad vyčíslenie nákladov na budúce opravy skrytých nedostatkov a bez týchto príloh sa niektorí starostovia zdráhajú podpísať delimitačné protokoly.“ Pronay však predpokladá, že stihnú vyriešiť všetky prípady do začiatku školského roka buď kompletne, alebo formou dodatkov.

So strednými školami problémy neboli a tento školský rok sa žiadne rušenie škôl nechystá. Podľa jeho slov nebolo ani veľa pokusov vymeniť riaditeľov škôl. „Aj odvolanie riaditeľa sa riadi zákonom a nedá sa zmeniť svojvoľným rozhodnutím starostu alebo miestneho zastupiteľstva,“ hovorí Pronay. „Samosprávny kraj to rešpektuje a všetkým riaditeľom vydal menovacie dekréty.“

KOŠICKÝ VÚC

Ani v Košickom VÚC žiadnej škole nehrozí, že by nemohla otvoriť školský rok 2002/2003. „Starostovia musia zo zákona prevziať základné školy a mali by si uvedomiť, že chceli mať kompetencie aj v tejto oblasti,“ hovorí vedúci odboru školstva Peter Osif. „Problémy okolo ich prevádzky samozrejme sú, zaoberáme sa tým niekoľko rokov. Preto využívame peniaze, ktoré môžeme uvoľniť v rámci kapitálových investícií, najmä na odstraňovanie havarijných stavov.“ Niektorí starostovia v menších obciach Košického okresu už avizovali, že nebudú vládať utiahnuť materské školy a pravdepodobne počas budúceho školského roka požiadajú o ich vyradenie zo siete.

TRENČIANSKY VÚC

„Všetky delimitačné protokoly pre stredné školy máme podpísané,“ hovorí vedúca oddelenia školstva v Trenčianskom VÚC Magdaléna Slaměnová. „Vieme, že niektoré samosprávy sa pokúšali odvolať riaditeľov, ale to sa tak jednoducho nedá. Bolo by to prekročenie kompetencií. U nás sme sa s tým zatiaľ nestretli.“ Z okresov zatiaľ neavizovali, že by chceli rušiť základné školy. Protokoly o ich delimitácii však zatiaľ nie sú všetky podpísané. „Ak nastanú problémy, malo by prísť k dohadovaciemu konaniu medzi obcou a okresom, ale zatiaľ nie je ujasnená legislatívna forma tohto konania,“ dodala Slaměnová.

PREŠOVSKÝ VÚC

„Máme ešte dosť takých delimitačných protokolov, kde sa ani starostovia nehlásia,“ hovorí vedúca finančného odboru Prešovského okresu Natália Kučinská. „Majú povinnosť prevziať majetok a starať sa oň. Našou povinnosťou bolo vyhotoviť delimitačné protokoly.“ Podľa Kučinskej však niektoré protokoly nie sú podpísané aj preto, že starostovia majú pripomienky. „Najčastejšie upozorňujú na nízke rozpočty, ale aj na to, že nie sú vysporiadané listy vlastníctva.“

Ďalším problémom je podľa nej to, že usmernenie, ktoré štát vydal v súvislosti s peniazmi určenými na oddlženie, bolo nejasné. „Môže sa stať, že keď obce tieto peniaze dostanú, použijú ich na iné účely. My si myslíme, že mali ostať u nás a my sme mali vyplatiť dlhy za energie.“

TRNAVSKÝ VÚC

Podľa slov vedúcej finančného odboru Trnavského VÚC Evy Pučekovej chýba v regióne ešte veľa delimitačných protokolov zo základných škôl. „Starostovia často namietajú, že v školách sú skryté nedostatky, že v protokoloch nie sú zahrnuté náklady na opravy, že neboli urobené revízie a podobne,“ hovorí Pučeková. Podľa jej slov však krajský úrad vždy na začiatku školského roka vykrýval najmä energie pre školy a do rozpočtovanej sumy sa započítaval aj rast cien. „Niekde sa možno stalo, že škola nakúpila za tieto peniaze iné veci a energie zostali neuhradené,“ hovorí. „Sú problémy, pretože každý na tom chce získať, čo sa dá. Štát sa nezbavuje zodpovednosti, len musí nájsť zdroje, a potom bude riešiť aj neuhradené faktúry za energie. Odbor kontroly bude sledovať, či sú opodstatnené všetky výdavky, ktoré nám školy posunuli.“

ŽILINSKÝ VÚC

Veľký delimitačný protokol o prechode kompetencií z Krajského úradu v Žiline na Žilinský samosprávny kraj bol podpísaný 16. augusta. Riaditelia škôl v kraji už protokoly odovzdali a i keď sa v nich našlo niekoľko chýb, predpokladá sa, že po konzultáciách budú odstránené. Podľa vedúcej finančného odboru Žilinského VÚC Magdy Mangovej predstavujú záväzky školstva za prvý polrok 2002 v regióne asi 30 miliónov korún. Štát ich uhradí prostredníctvom krajského úradu.

BRATISLAVSKÝ VÚC

V bratislavskej župe podľa jej vlastného prieskumu, ktorý je hotový na 95 percent, dlhy štátu spolu za všetky zariadenia v oblasti sociálnej kultúry a školstva predstavujú 35 miliónov.

Z 82 stredoškolských zariadení zhruba polovicu tvoria rozpočtové organizácie, zvyšok príspevkové.

(gal, tasr)