Boli ste niekedy problémové dieťa a v čom?
Bola som poslušné dieťa. Možno niekedy svojhlavá, ale znesiteľná. Vškole som sa vždy dobre učila a hoci ma učitelia nepovažovali za príkladnú žiačku (nemali dostatočnú trpezlivosť s individualitami ako som bola ja), rodičia si to mysleli vždy. Puberta bola síce veselá, ale obaja to prežili v zdraví.
Čo sa vám na otcovi najviac páči?
Jeho čestnosť a zmysel pre spravodlivosť. Tieto dve jeho základné vlastnosti síce niekedy dosť komplikujú situáciu a vopred určujú cestu ťažšieho odporu, no uznávam to. Celý život som bola takto vedená asvoje deti budem vychovávať rovnako.
Bol medzi vami klasický vzťah otec - dcéra ako ochranca a princeznička?
Môj otec to s deťmi veľmi nevie. Kým som bola decko, stredom môjho vesmíru bola mama. Otec prišiel cez deň na tri hodiny a všetko nadštandardné, čo mi mama dovolila, keď som ukázala zaslzené oči, vyriešil hurónskym krikom. Nedal sa „citovo vydierať". Všetko sa zmenilo, keď ma začal v šestnástich rokoch vnímať ako partnera. Odvtedy máme výnimočný vzťah.
Zdedili ste po ňom niečo? V čom ste si podobní?
Áno, tvrdohlavosť, snahu urobiť pre svoj cieľ maximum. Pokiaľ je to možné, snažím sa byť pri dosahovaní mnou vytýčeného cieľa empatická voči svojmu okoliu a nepoužívať „ostré lakte".
V čom ste odlišní?
Som krajšia a som dievčatko. (Smiech.) Ja si staviam méty, ktoré sú úplne racionálne a dosiahnuteľné. Otec je väčší vizionár. Jeho ciele a nápady sú pre nás, bežných smrteľníkov nereálne až fantastické, ale - čudujsasvete - jemu vychádzajú.
Rozprával vám rozprávky?
Nie. Aspoň si nepamätám. Ak áno, tak sa mu hlboko ospravedlňujem. (Smiech.)
Dovolili by ste si niečo mu vyčítať?
Ja mu podchvíľou niečo vyčítam. Hádame sa každý druhý deň. Býva to konštruktívne, aj keď pri našich výbušných povahách by to niekto mohol nazvať aj ziapanie. Vsúkromných otázkach má niekedy tendenciu vyčítať mi niečo, ale to sú naozaj len pokusy. (Smiech.)
Pomáha vám nejako dodnes?
Viedol ma k samostatnosti, v šestnástich povedal, že keď potrebujem peniaze, nech si zarobím. Takže mi pomohol tým, že pre mňa zatvoril rodinnú kasu. (Smiech.) Ale to nemyslím ironicky. Dodnes bývam pod rodičovskou strechou a asi tak dvakrát do týždňa jem čo mamina navarí. Mimochodom, varí famózne!
Nechcel z vás mať herečku?
Nikdy. Profesne ma nasmeroval tak, že mi oznámil, že ak by som sa zamýšľala nad herectvom, tak ma vydedí, zahluší a rozštvrtí... (Smiech.) Ale mne sa aj tak na filmovačkách najviac páčili tety aujovia, ktorí tam behali hore dole avšetkých dirigovali. To som chcela robiť aj ja atak šla som študovať produkciu.
Zasahuje vám niekedy do práce ako by ste si neželali?
Mal také dva-tri pokusy, ale v zárodku boli potlačené. Netvrdím, že ma argumenty nepresvedčia, viem ich uznať, ale našťastie, keď raz urobím rozhodnutie, rešpektuje ho.
A vy ako pristupujete k jeho práci - hereckej. Kritizujete jeho filmy?
Na tých archívnych sa smejem. Myslím si však, že je výborný herec a ak sa zabávam, tak len na tom, ako vtedy vyzeral.
Na čo z detstva najradšej spomínate?
Úloha matky je podľa môjho názoru veľmi nespravodlivá. Mamina nás vypiple, bojí sa onás, stará sa o školu, lekárov a potom, keď si treba na niečo milé z detstva spomenúť, tak je to filmovačka sotcom, ktorá predsa len predstavovala úlet z každodenného života.
Čím si myslíte, že by ste mu urobili najväčšiu radosť?
Asi keby som okrem stopercentnej odvedenej práce mala aj partnera, ktorý by sa mu ešte navyše aj páčil a viedla dokonalý život ako z knižky. Zatiaľ partnerský, lebo myslím, že ešte netúži byť dedkom. (Smiech.)
Viete o otcovej prvej láske - kto to bol?
Ako by som to povedala... Mám to čiastočne zmapované. Po škole pôsobil sedem rokov v Košiciach a aj dnes, keď sa s ním prejdem po košickom námestí, každých päť minút nás niekto zastaví a s dosť veľkou pravdepodobnosťou to bola jeho frajerka. Viem a on sa tým netají, že mal na rováši dosť. A ako dcéra hovorím, že do svadby sa vybúril a odvtedy žije v ideálnom manželstve s mojou mamou.
Wanda Hrycová vyštudovala produkciu - manažment na VŠMU v Bratislave. Profesne začínala ako 15-ročná telefonistka v otcovom Rádiu Twist. Zareagovala však na ponuku Rudolfa Biermanna a odišla robiť produkciu seriálu Silvánovci. Štyri mesiace strávila ako zástupkyňa vedúceho výroby v Zimbabwe pri výrobe Fontány pre Zuzanu III. Vďaka tomu pochopila, že s filmom chce robiť, až keď ho bude sama aj produkovať a vrátila sa do Rádia Twist. Z topmanažérskej pozície zástupkyne výkonného riaditeľa sa rozhodla odísť študovať MBA do Kanady. Rozhodnutie však na chvíľu odložila a momentálne je riaditeľkou Novej scény.
Bola vaša dcéra niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Nebola. Akurát, keď bola malinká, tak nechcela jesť. Mne sa otom dosť ťažko hovorí- nebol som veľa doma, keď bola malá. Výraznejší kontakt s ňou mám asi od jej pätnátich rokov.
Čo sa vám na nej najviac páči?
Je cieľavedomá, šikovná ako opica, čo si zaumieni snaží sa za každú cenu dosiahnuť.
V čom si myslíte, že ste odlišní?
Na rozdiel odomňa je nekompromisná. A je tvrdohlavá po matke. Ťažko sa s ňou vyjednáva. Aspoň v pozícii rodič - dcéra je to dosť ťažké.
Chválili ste ju niekedy?
No, myslím že ani veľmi nie. Moje deti sa na pochvaly z mojej strany veľmi sťažovať nemôžu. (Smiech.) Ja na nich skôr hľadám negatívne stránky a pri ich vyčítaní som veľmi dôsledný.
Čítali ste odbornú literatúru o výchove?
Sem-tam sa niečo pritrafilo.
Rozprávali ste jej rozprávky?
No iste. Ale ja som sa deťmi veľmi nezaoberal. Ministerstvo školstva vo vláde našej rodiny mala na starosti moja manželka.
Nechceli ste z nej mať herečku?
Mala taký rapeľ, keď mala dvanásť-trinásť. Ale povedal som jej, že to jej radšej nohy polámem... Tento „argument" asi zavážil.
Dovolí si vám niekedy niečo vyčítať?
A ako často!
Ako na to reagujete?
Podľa toho, aké má argumenty. Keď nemá dobré, tak reagujem veľmi prudko a negatívne. Keď sa mi pozdávajú a vie ich presadiť,sa stane, že aj kapitulujem.
Pomáhate jej nejako?
Nemám ten pocit. Ja si myslím, že som ju pre život pripravil. Keď mala šestnásť, tak som ju poslal do Ameriky. Nechcela ísť a plakala, ale ja som sa jej nepýtal, či tam chce ísť. Oznámil som, kedy letí lietadlo a teraz mám pocit, že som urobil dobre a ona je dnes tomu rada. Ja uplatňujem pri výchove mojich detí Kutuzovove heslo - Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. To cvičisko doma som deťom znepríjemnil na najvyššiu znesiteľnú hranicu.
Myslíte, že si rozumiete?
Áno. Niekedy sa so mnou dokonca poradí. Pracovne, ale aj osobne. Ja by som to charakterizoval, že má vo mne kamaráta a som rád, že to niekoľkokrát v živote aj využila. Povedala mi aj veci, s ktorými sa dcéry otcom často nezdôverujú. Čo ma, samozrejme, napĺňa úžasnou hrdosťou.
Vy ste spoločenský človek, idete sa niekedy spolu zabaviť?
Sem-tam so mnou ide na nejakú recepciu, ale veľmi ju nenútim. Na rodinných akciách sa vieme výborne zabaviť. Napríklad, keď sme išli celá rodina do Paríža, to sme sa týždeň smiali ako nikdy v živote.
Ako hodnotí vaše filmy a prácu?
Myslím, že pozitívne, ale Ja s ňou o tom veľa nehovorím. Nedávno som jej Ukázal ukážky z Čiernych barónov, celkom pozitívne ohodnotila moju prácu,akurát ma upozornila, že dnešná generácia veľmi nepozná mená v nich spomínané - ako Mičurin či Makarenko... no veď chválabohu !!!
Herec a podnikateľ Andrej Hryc len nedávno dokočil sedem dielov 13 dielneho seriálu Černí baroni, ďalšie čakajú na realizáciu. "Budúci rok to vypukne a dosť sa bojím, že je to tak dobre napísaná postava, že sa zaškatuľkujem do postavy, ktorá sa volá Terazky," hovorí osvojej najnovšej hlavnej postave.
