Angus Young, zavesený na Brianovi Johnsonovi, ukázal na koncerte trenírky s českou vlajkou na zadku.
FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
V utorok dobýjala pražský strahovský štadión ďalšia rokenrolová legenda, austrálska kapela AC/DC, s nemenej známou predkapelou Rammstein. Očakávania organizátorov o tridsaťtisícovom dave sa síce podľa ČTK nesplnili, avšak kapela so sedemnástimi platňami v zložení gitaristi Angus a Malcolm Youngovci, spevák Brian Johnson, basgitarista Cliff Williams a bubeník Phil Rudd odohrala šou, na ktorej nechýbala výbehová rampa pre Angusa, vystupujúceho v školskej uniforme, ani veľký zvon, na ktorom sa húpal Johnson počas piesne Hells Bells.
Pred koncertom sa ANGUS YOUNG a BRIAN JOHNSON stretli na tlačovke s novinármi a reči o poslednom albume Stiff Upper Lip okorenili typickými silnými vyhláseniami rockerov.
Robíte stále rovnakú muziku, kedy urobíte niečo úplne iné?
A. Y.: „AC/DC sú ako kráľ džungle, ktorý povedal: Neposielajte mi kaviár, keď chcem jesť surové mäso!“
Čo takto použiť v piesňach trochu elektroniky ako vaša predkapela Rammstein?
A. Y.: „To je záležitosť voľby. My sme gitarová kapela, vyrástli sme ako rockeri.“
Nemali ste s Rammsteinom nejaké problémy?
B. J.: „Ja som muzikant, nie politik.“
AC/DC sa kedysi v kresťanskej literatúre uvádzala ako príklad pekelnej kapely, ktorá sa zapredala diablovi. Ako je to vlastne s vami?
A. Y.: „Tak lacno svoju dušu nepredáme!“ (Smiech.)
Čo si myslíte o gramofónových firmách, sú ako tŕň v päte?
B. J.: „To je len povaha tej šelmy, s ktorou spolupracujeme.“
Ako sa vaša kapela stavia k problému šírenia hudby na internete?
A. Y.: „Napster je v poriadku, ale pokiaľ ide o našu hudbu - to radšej hamujte. Takí lacní zas nie sme.“ (Smiech.)
Angus, ste uznávaným inštrumentalistom, ale ani vy, ani nik z kapely ste nikdy neuvažovali o sólových projektoch?
A. Y.: „Ja mám v AC/DC práce dosť. A som spokojný, takto mi to vyhovuje.“
Ktorý z vašich albumov sa vám zdá najlepší a ktorý najhorší?
B. J.: „Všetky elpéčka si vážime. Strávime totiž dosť času muzikou, ktorá nás baví. Stojte si za svojím výrobkom!“
Koľko školských uniforiem zoderiete na pódiu? A za celú kariéru?
A. Y.: „Asi tak 1222. Dosť rýchlo sa ničia. Na koncertnom turné mám dvadsať a desať ešte v zásobe.“
B. J.: „Ja mu ich šijem.“ (Smiech.)
A. Y.: „Ide ti to, dobré stehy.“
Visí na pódiu stále ten istý zvon s nápisom AC/DC?
B. J.: „Máme vždy ten istý slávny zvon. Keď nie sme na turné, visí v rokenrolovej sieni slávy v Clevelande.“
Na koncertoch sa stáva všeličo - staráte sa o bezpečnosť na koncerte?
A. Y.: „Bezpečnosť je na prvom mieste, máme ľudí, ktorí to zabezpečujú. Keď povieme: pripútajte sa, pôjdeme po hrboľatej ceste, budete vedieť, o čo ide.“
Aký je váš recept na dlhovekosť - ste na scéne už tridsať rokov.
A. Y.: (Smiech.) „Pite veľa mlieka!“
B. J.: „Robte veci, ktoré vás bavia, to zaručuje dlhý život.“
Angus, koľko cigariet takto vyfajčíte?
A. Y.: „To závisí od toho, ako sa začne deň.“
Prečo ste neprišli od roku 1996 do Prahy? Určuje vám niekto termíny a miesta?
A. Y.: „To ide s vekom, ak kapela vydá album, robí turné dva-tri roky, takže je ťažké prísť skôr ako o päť rokov, to platí aj o Amerike.“
Máte problémy s rádiami? Chcú vás hrať?
B. J.: „Ak je to dobrá stanica, hrá AC/DC.“
Všetky hviezdy majú nejaké maniere. V Prahe hrala kapela, ktorá chcela dievčatá v plavkách. Aké maniere si pestujete vy?
A. Y.: „Zaujímavý koncept, tie plavky. Ale my sme neškodní - prídeme, zahráme.“
Darí sa vám udržiavať aj čisto súkromný život?
A. Y.: „Jedným zo spôsobov, ako sa na to pozerať, je, že sme ako kapela mali zopár svadieb.“
Čo hovoria vaše deti na kariéru otcov - nemyslia si, že na pódiu vyzeráte hlúpo?
B. J.: „Mám dve dcéry, jedna má tridsaťjeden rokov, druhá dvadsaťšesť - a berú to v pohode. Aspoň si myslím.“
A. Y.: „Ja nemám deti. Manželka hovorí, že žiadne nemusíme mať, veď jedno dieťa už má.“ (Smiech.)
Chcete ešte niečo v živote dosiahnuť?
B. J.: „Cieľom každej kapely je byť lepší a lepší. My chceme hrať vždy dobrý rokenrol.“
Povedzte jedným slovom, prečo robíte hudbu?.
A. Y.: „Zábava.“
B. J.: „Mal som na výber - buď ísť do bane, alebo hrať.“
DENISA VOLOŠČUKOVÁ,
Praha - Bratislava
