Hučiace vodopády, vulkanické oblasti, geotermálne pramene, obrovské ľadovce, rozsiahle pustatiny, gejzíry, polárna žiara a mnoho ďalšieho. To všetko ponúka rozlohou neveľký ostrov v Atlantickom oceáne, ktorý sa nachádza len tesne za severným polárnym kruhom. Islandská krajina sa mení každých pár desiatok kilometrov. Počasie každých päť minút. My sme ostrov navštívili začiatkom septembra a ponúkame pohľad na niektoré z množstva zaujímavých miest.
Dettifoss - vodopád s najväčším prietokom v Európe. Možno ho poznáte aj z filmu Prometheus od Ridleyho Scotta. (SME/Andrej Sarvaš)
Horská oblasť Kerlingarfjöll sa nachádza na odbočke z tzv. Kjölurskej trasy vo vnútrozemí ostrova. (SME/Andrej Sarvaš)
Krajina na južnom pobreží. (SME/Andrej Sarvaš)
Východ slnka neďaleko osamelého hostela Hvoll. Na Islande je koniec-koncov osamelé takmer všetko. (SME/Andrej Sarvaš)
Najväčší islandský ľadovec Vatnajökull na juhozápade ostrova. Považuje sa za jediný súčasný kontinentálny ľadovec v Európe. (SME/Andrej Sarvaš)
Cesta po juhovýchodnom pobreží. (SME/Andrej Sarvaš)
Pohľad na ľadovec v Národnom parku Skaftafell, ktorý ukrýva aj známu sopku Grímsvötn. Prekvapí tu bujná vegetácia. (SME/Andrej Sarvaš)
Ľadovcová lagúna Jökulsárlón. (SME/Andrej Sarvaš)
Medzi ľadovými kryhami vás za celkom vysoký poplatok povozia aj na nafukovacom člne. (SME/Andrej Sarvaš)
Ľadovec Breiðamerkurjökull na tomto mieste vchádza do Atlantického oceána. (SME/Andrej Sarvaš)
Zem skál a ľadu. (SME/Andrej Sarvaš)
Majestátny ľadovec Vatnajökull lemuje cestu niekoľko desiatok kilometrov. (SME/Andrej Sarvaš)
Obrovské kusy ľadu skončia v oceáne... (SME/Andrej Sarvaš)
...a aj na čiernej pláži ako konceptuálne umenie samotnej prírody. (SME/Andrej Sarvaš)
Aktívna vulkanická oblasť Krafla. Poprechádzajte sa medzi prúdmi stuhnutej lávy. (SME/Andrej Sarvaš)
Bublajúce blato a parné prieduchy s názvom Hverir. (SME/Andrej Sarvaš)
Ozdobou Krafly je najmä nádherné akvamarínové jazero v kráteri Stóra-Viti. (SME/Andrej Sarvaš)
Grjótagjá. Trhlina v oblastí jazera Mývatn, ktorá ukrýva pod balvanmi podzemnú riečku s vodou s teplotou okolo 45 stupňov Celzia.(SME/Andrej Sarvaš)
463 metrov vysoký kráter Hverfell na východnom brehu Mývatn je obľúbeným turistickým bodom. (SME/Andrej Sarvaš)
Gýčový, ale napriek tomu nádherný západ slnka v pustine na severe ostrova. (SME/Andrej Sarvaš)
A ešte krajší spln mesiaca v nehostinnom Grímsstaðir. (SME/Andrej Sarvaš)
Island je ostrovom oviec a treba na ne dávať pozor aj na cestách. Od jari do jesene sú voľne pustené a nikto sa o ne nestará. (SME/Andrej Sarvaš)
Veľmi podobne sú na tom aj kone. A práve tie islandské sa objavili aj v Pánovi prsteňov. (SME/Andrej Sarvaš)
Juhovýchod krajiny neďaleko príjemného prístavného mesta Höfn. (SME/Andrej Sarvaš)
Začínajúce východné pobrežie. Popod tieto hory si cestu skrátite tunelom. (SME/Andrej Sarvaš)
Na východe sa cesta kľukatí mnohými fjordmi. (SME/Andrej Sarvaš)
Na rozdiel od rovinatého južného pobrežia, ktoré je posiate mnohými rozvetvenými ústiami riek. (SME/Andrej Sarvaš)
Na niektorých miestach sa koniec cesty naozaj nedá dovidieť. Ale určite to nie je škoda. (SME/Andrej Sarvaš)
Aj keď sú pri cestách mnohé tabule, ktoré našincovi pripomínajú odbočky do obcí, väčšinou pomenúvajú len usadlosti s dvoma či troma domami a farmou. (SME/Andrej Sarvaš)
Islanďania majú svoje pozemky poctivo vyznačené a oddelené plotmi, ktoré často nezastavia ani potoky či rieky. (SME/Andrej Sarvaš)
Záver východného fjordu s názvom Berufjörður. (SME/Andrej Sarvaš)
Ďalšie fjordy tu už pri ceste na sever obchádzať netreba, dá sa použiť horská skratka, cesta č. 939. (SME/Andrej Sarvaš)
Mesačná krajina severne smerom od mesta Egilsstaðir. Hnedo-červené skaly a kopce od nevidím do nevidím. (SME/Andrej Sarvaš)
Dettifoss ešte raz. Za sekundu ním pretečie dvesto až päťsto kubických metrov vody. Najviac v lete, keď sa topí ľadovec. (SME/Andrej Sarvaš)
Fascinujúci kaňon, ktorý vytvorila druhá najväčšia rieka na ostrove Jökulsá á Fjöllum ukrýva nielen Dettifoss, ale aj mnoho ďalších vodopádov a prírodných zaujímavostí. (SME/Andrej Sarvaš)
V oblasti Krafla sa nachádza najväčšia geotermálna elektráreň na ostrove. (SME/Andrej Sarvaš)
Obľúbená geotermálna oblasť Hveravellir vo vnútrozemí krajiny. (SME/Andrej Sarvaš)
Teplé pramene spravia nakrátko z nehostinnej krajiny rozmanitý pestrofarebný svet. (SME/Andrej Sarvaš)
Mesačná krajina pokračuje. Po desiatkach kilometrov pôsobí vnútrozemie už aj mierne deprimujúco. (SME/Andrej Sarvaš)
Kjölurská trasa po ceste č. 35 je jednou z najobľúbenejších off-road ciest na Islande. (SME/Andrej Sarvaš)
Ďalší pohľad na oblasť Kerlingarfjöll. Nachádza sa tu mnoho horúcich prameňov, v pozadí vidieť ľadovec Hofsjökull. (SME/Andrej Sarvaš)
Ľadovec Langjökull na západnej strane Kjölurskej trasy. (SME/Andrej Sarvaš)
A jeho detail aj s dotýkajúcou sa oblačnosťou. (SME/Andrej Sarvaš)
Malý návrat na juh a ráno v Hvolle. Niekde v pozadí čiernej pláne sa nachádza Atlantický oceán. (SME/Andrej Sarvaš)
Na ostrove žije takmer 300-tisíc obyvateľov, z toho 120-tisíc v hlavnom meste Reykjavíku. (SME/Andrej Sarvaš)
Island je skutočnou krajinou farieb. (SME/Andrej Sarvaš)
V septembri sa na Islande začína zimná sezóna. Tak v okolí mesta Akureyri nasnežilo. (SME/Andrej Sarvaš)
Cesta z Akureyri na západ vedie cez oblasť, ktorá miestami trochu pripomína aj naše Tatry. (SME/Andrej Sarvaš)
Špicaté kopce a srdce na oblohe. (SME/Andrej Sarvaš)
Nad vodopádom Skógafoss len niekoľko kilometrov od sopky Eyjafjallajökull. (SME/Andrej Sarvaš)
60 metrov vysoký vodopád Skógafoss je jeden z najväčších na Islande. (SME/Andrej Sarvaš)
Dopadajúca voda vodopádu Svartifoss v Národnom parku Skaftafell. (SME/Andrej Sarvaš)
Svartifoss nie je vyhľadávaný pre svoju veľkosť, ale pre netradičné čadičové stĺpy, ktoré ho obklopujú. (SME/Andrej Sarvaš)
Na hlavnom ťahu č. 1 sa môžete spoľahnúť na mosty, pri off-road cestách však treba očakávať aj početné brody. (SME/Andrej Sarvaš)
Ľadovec Langjökull v diaľke. (SME/Andrej Sarvaš)
Najkrajší vodopád Islandu Gullfoss. Počas slnečných dní ho vždy sprevádza aj nádherná dúha. (SME/Andrej Sarvaš)
Gullfoss je pre svoju blízkosť a dostupnosť od Reykjavíku hojne navštevovaný. (SME/Andrej Sarvaš)
Islandská "préria". (SME/Andrej Sarvaš)
A ešte raz Národný park Skaftafell. (SME/Andrej Sarvaš)
Prístav v Reykjavíku je centrom dôležitého rybárskeho a lodiarskeho priemyslu. (SME/Andrej Sarvaš)
Azda najväčším monumentom islandskej metropoly je evanjelický kostol Hallgrímskirkja. (SME/Andrej Sarvaš)
Hlavné mesto z veže kostola Hallgrímskirkja. Žije to v ňom najmä v noci. (SME/Andrej Sarvaš)
Letisko v Reykjavíku sa nachádza kúsok od centra mesta, no pristávajú na ňom len menšie stroje. (SME/Andrej Sarvaš)