"Keď sa okolo jednej popoludní spýtam žiakov, čo od rána jedli alebo pili, väčšinou dostanem odpoveď, že nič," hovorí učiteľka Zdena Nováková. Trápi ju najmä rozvrh hodín. Podľa nej totiž nerešpektuje fyziologické hodiny detí, keďže obedujú až okolo pol druhej. Kritizuje aj včasný začiatok vyučovania o ôsmej ráno, v preplnených školách dokonca už o siedmej (nulté hodiny).
"Deti bývajú nevyspané, chuť do jedla majú až okolo deviatej. Tí, čo majú so sebou desiatu, zjedia ju cez prvú prestávku, a potom sú do pol druhej i dlhšie hladné a smädné."
Podľa odborníkov na hygienu je však všetko v poriadku. Ak je dieťa ráno unavené a neraňajkuje, je to vraj vina rodičov.
Zákon prikazuje vedúcim školských jedální spolupracovať pri vypracovaní stravovacieho režimu stanovením prestávky na jedlo a oddych tak, aby zodpovedali fyziologickým potrebám detí.
Zaujímavé preto je, že vo svete sú fyziologické potreby detí stanovené trochu inak. Napríklad britskí školáci majú vyučovacie hodiny dlhé len 35 minút. Po druhej hodine majú štyridsaťminútovú prestávku na desiatu a oddych, už o dvanástej poldruhahodinovú prestávku na obed. Vychádza sa z toho, že po štyroch hodinách práce majú deti nárok na minimálne hodinový oddych.
Prečo sa v našich školách nezačína neskôr? Podľa akých pravidiel sa zostavuje jedálny lístok v školských jedálňach? Ako sa zdravo stravovať? Dozviete sa v utorok v prílohe denníka SME Škola a rodina.