Školský rozvrh býva stavaný tak, že deti sa k teplému obedu častokrát dostanú až o pol druhej. Podľa niektorých učiteľov sú vtedy už unavené, niektoré akoby v tranze. Hygienici tvrdia, že naše normy rešpektujú fyziologické potreby detí a sú v poriadku. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL

Hladné, smädné, nevyspaté

„Keď sa okolo jednej popoludní spýtam žiakov, čo od rána jedli alebo pili, vo väčšine prípadov dostanem odpoveď, že nič,“ hovorí vysokoškolská učiteľka Zdena Nováková, ktorá si vlani odučila rok u deviatakov na základnej škole.

V súvislosti so správnymi stravovacím návykmi kritizuje i včasný začiatok vyučovania o ôsmej hodine ráno. Dokonca, keď je preplnená škola, deti chodia aj na nulté hodiny na siedmu. „Bývajú nevyspaté, chuť do jedla majú až okolo deviatej. Tí, čo majú so sebou desiatu, zjedia ju cez prvú prestávku, a potom sú do pol druhej i dlhšie hladné a smädné. Toto sa opakuje deň čo deň, rok čo rok.“

Dodáva, že hoci deti svoj stav ako nebezpečný nevnímajú a mladý organizmus zdanlivo veľa znesie, „niektoré sú počas piatej a šiestej vyučovacej hodiny akoby v tranze, iné v úplnej apatii“.

Na vine sú vraj rodičia

Podľa odborníkov na hygienu je všetko v poriadku. Ak je dieťa ráno unavené a neraňajkuje, je to vina rodičov. „Deti chodia neskoro spávať, ráno sú nevyspaté, rodičia ich potom naháňajú, znervózňujú – no ktoré dieťa má chuť v takej atmosfére raňajkovať?“ pýta sa Dr. Karpatová z odboru hygieny detí a mládeže Štátneho zdravotného ústavu hlavného mesta Bratislavy. „Rodič má ráno vytvoriť také podmienky, aby dieťa mohlo pokojne vstať, naraňajkovať sa a odísť do školy. Ak to neurobí, je to neospravedlniteľné. Škola starostlivosť rodičov nenahrádza!“

Podľa nej dieťa, ktoré ráno raňajkuje a po druhej alebo tretej vyučovacej hodine desiatuje „je potom správne hladné k obedu“.

Aj Gabriela Majorová, metodička pre školské stravovanie z krajského úradu sa domnieva, že všetky normy sú v poriadku. „Podľa zákona má vedúci zariadenia školského stravovania spolupracovať s riaditeľom školy pri vypracovaní stravovacieho režimu stanovením prestávky na jedlo a oddych tak, aby zodpovedali fyziologickým potrebám stravujúcich sa detí a žiakov.“

Po štyroch hodinách práce hodina oddychu

Vo svete sú fyziologické potreby detí stanovené trochu inak. Napríklad britskí školáci majú vyučovacie hodiny dlhé len 35 minút. Po druhej vyučovacej hodine majú štyridsaťminútovú prestávku na desiatu a oddych, už o dvanástej poldruhahodinovú prestávku na obed. Vychádza sa z toho, že po každých štyroch hodinách práce majú deti nárok na minimálne hodinový oddych.

Dr. Janechová zo Štátneho zdravotného ústavu si u nás nevie niečo také v praxi predstaviť. „Ja mám dcéru v takom veku, tiež sa mi zdá, že obedy sú neskoro, ale to, čo hovoríte, je hypotéza, to sa jednoducho nedá. Rozvrhy sú stavané tak, že sa musia vpasovať, aby boli dodržané hodina, prestávka a tak.“

Voľnejší rozvrh?

Učiteľka Zdena Nováková si myslí, že problémy by mohol vyriešiť voľnejší rozvrh. „Kedy sa odvážime dať učiteľom v týždni deň voľna na úkor toho, že v iné dni budú v škole dlhšie, alebo budú začínať neskôr a končiť tiež neskôr ako o 13.30? Komu vyhovuje ‘stádovitosť‘: všetci o 7.45 na mieste a potom čím skôr domov?“

Podľa nej školské budovy a dvory spolu s pedagógmi by mohli poskytnúť oveľa kvalitnejšiu a komplexnejšiu starostlivost ako doteraz, „len treba rovnomernejšie a tvorivejšie rozložiť sily“.

SOŇA REBROVÁ