foto archív

Vždy sa našli deti, ktoré nechceli chodiť do školskej jedálne a rodičia, ktorí kritizovali jej služby. Teraz prešli tieto zariadenia pod obce, navyše s takmer pätnásť rokov starým vybavením. S MARTOU HLAVATOU z ministerstva školstva sa zhovárame, aký je ich súčasný stav a budúcnosť.

Majú všetky naše školy vlastné jedálne?

„Tie väčšie áno. Stačilo, ak sa prihlásilo 50 – 70 stravníkov. V materských školách stačilo aj dvadsať detí.“

Nebudú sa postupne niektoré školské jedálne rušiť?

„Myslím, že aj obce majú záujem na zachovaní školského stravovania. Určite sa však budú musieť najmä malé obce nad tým zamyslieť, hlavne ak mali jedáleň aj pri škôlke, aj pri základnej škole. Ale zatiaľ ich nevyraďujeme zo siete.“

Majú vedúci jedální voľnú ruku pri zostavovaní jedálneho lístka, alebo sa musia riadiť normami?

„Skladba jedálneho lístka sa usmerňuje podľa zásad vydaných ministerstvom zdravotníctva. Je tam časová štruktúra aj pestrosť. Zásadou je, že v priebehu týždňa musia byť dva obedy s plnou dávkou mäsa. Tretí deň je so zníženou dávkou mäsa, to bývajú fašírky, plnená paprika, sekaná a podobne. Štvrtý deň je sladké jedlo doplnené výživnou mäsovou polievkou a piaty deň je zeleninovo-vaječno-mliečny – napríklad zapekané zemiaky, karfiol, prívarky doplnené vajíčkom, pizza, langoše.“

Aké staré sú tieto normy?

„Sú z roku 1992 a v receptúrach sú vymenované všetky druhy komodít, z ktorých sa jedlo pripravuje, gramáž hotového výrobku a jeho výživová hodnota. Regióny si môžu robiť aj vlastné receptúry, ale musí ich schváliť Štátny zdravotný ústav.“

Niektorým deťom v jedálňach nechutí, iným áno. Sú deti rozmaznané, alebo niektoré jedálne varia zle?

„Výchova z domu robí veľa. Sú deti, ktoré zjedia všetko, čo dostanú na tanier, iné sú prieberčivé. Povedia: teta, keby to bol hamburger alebo rožok s párkom, tak to zjem. Ale prírodné mäso nechcú. Doma deti neučíme pestrosti stravy. V našich jedálňach sa hlavné jedlo neopakuje skôr ako o šesť až osem týždňov. Robia sa vzorové jedálne lístky a vedúce ich dosť dodržiavajú. Ale najlepšie je, ak rodičia využijú svoje právo a idú sa presvedčiť, ako to v jedálni vyzerá. Rada školy má aj takéto právomoci.“

Kedy ste prestali používať hovädzie mäso?

„Keď na verejnosť prenikla správa o BSE. Aj keď ho hlavný hygienik nezakázal používať, nahrádzame ho bravčovým, hydinou. Chceme vyjsť rodičom v ústrety. A aj deti sa niekdy v jedálni pýtajú, či to nie je hovädzina.“

Niektorí rodičia by si želali, aby deti jedli viac zeleniny, pripravuje sa zmena?

„Okrem polievok a prívarkov je šalát z čerstvej zeleniny dva- až trikrát do týždňa. Deti však nie sú naučené jesť zeleninu, 30 – 40 percent detí šalát odnesie. Napriek tomu, že vrstva rodičov volá po čerstvej zelenine, deti nie sú jej priateľmi.“

Prečo sa čerstvá zelenina nepodáva ako hlavné jedlo? Napríklad zeleninové šaláty so syrom?

„V materských ani základných školách sa zatiaľ zmena nechystá. Pre deti v predškolskom a menšom školskom veku treba zabezpečiť všetky druhy živín - aj bielkoviny, aj tuky, aj vitamíny, aj sacharidy. Niektoré stredné školy však už ponúkajú ako hlavné jedlo aj zeleninové šaláty. Ale nedávno sme boli na základnej škole, práve keď mali vynikajúci cestovinovo-zeleninový šalát a rybou. Bolo nám ľúto, keď sme videli, koľko detí ho odmietlo. Veď nevaríme predsa pre prasiatka.“

Je to zapríčinené výchovou alebo reklamou?

„Reklama určite robí veľa. Aj dospelí jedia často očami a nieto ešte deti. Veď na hamburgery do ‘mekáča‘ chodia za odmenu.“

Akou sumou dotuje štát stravné lístky pre deti?

„Štát nedopláca na potraviny, z ktorých sa varia obedy. Rodič hradí celú hodnotu potravín a zo štátneho rozpočtu sa financujú prevádzkové náklady a mzdy zamestnancov.“

Môžu rodičia osloviť iný subjekt – napríklad reštauráciu, ak nie sú spokojní so stravou v jedálni?

„Pri súkromných stredných školách sú aj jedálne, ktoré prevádzkujú súkromní podnikatelia. Tie poskytujú nadštandardné služby, samozrejme, za vyššie ceny. Ale zatiaľ neprichádza aj z hygienických dôvodov do úvahy, aby štátom dotované zariadenia kupovali hotovú stravu od dodávateľov. Časom sa to môže zmeniť, záleží to od starostov obcí. Keby mala jedáleň variť pre dvadsať detí, bude asi výhodnejšie, ak oslovia miestnu reštauráciu. Ale musia dodržať predpisy a normy pre školské stravovanie.“

Môžu si školské jedálne zarobiť tým, že budú variť aj pre zamestnancov okolitých podnikov alebo dôchodcov?

„Táto možnosť tu je už od roku 1994. Využívajú ju najmä v malých obciach, do školských jedální sa chodia stravovať napríklad pracovníci miestneho úradu alebo pošty. Len cena lístkov je iná ako pre deti. Okrem hodnoty potravín musia platiť aj adekvátnu časť režijných nákladov. A musí to povoliť hygienik, aby tieto služby neobmedzili časovo, kapacitne a kvalitou stravovanie detí.“

TEXT a FOTO MONA GÁLIKOVÁ