„Tie určujú, aké predmety môžu za ktorými nasledovať. Napríklad učebné predmety, ktoré vyžadujú zvýšenú duševnú činnosť sa spravidla zaraďujú zrána, po hodine telesnej výchovy žiaci nemôžu mať technické kreslenie, lebo sú rozbehaní a nevedia potom kresliť. Matematika zase nemôže byť poslednou hodinou, lebo na nej sa žiaci musia dostatočne sústrediť. V priebehu dňa sa musia striedať ľahšie a ťažšie predmety, „ hovorí Anna Lenková, riaditeľka Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej na Markovej ulici v Bratislave.
„S rozvrhom úzko súvisí aj stravovanie detí, preto aj prestávky majú svoj rozvrh. Po druhej alebo tretej vyučovacej hodine je veľká prestávka na desiatu. Obedy sa vydávajú od dvanástej do pol tretej, tomu treba prispôsobiť aj obedňajšiu prestávku. Hoci sa jedáleň snaží vychádzať školám v ústrety, čas výdaja stravy sa tiež nedá veľmi naťahovať – stravu nie je možné dlho zohrievať, lebo tým sa jedlo znehodnocuje. Na to sú zase hygienické predpisy,“ vysvetľuje A. Lenková.
„Všetko závisí od ľudí, ako sa dohodnú a do akej miery sú ústretoví,“ myslí si riaditeľka.
Majú aj rodičia možnosť zasiahnuť do rozvrhu, napríklad posunúť začiatok vyučovania na pol deviatu ráno? „Rodičia môžu spolupracovať pri tvorbe rozvrhu cez Radu školy. Vzhľadom na to, že platia určité zásady, nie vždy im je možné vo všetkom vyjsť v ústrety. Ale ak je to v rámci možností školy, prečo nie?,“ konštatuje Anna Lenková.
(sr)
