Škandinávski zdravotní odborníci z univerzít v nórskom Bergene a švédskej Uppsale potvrdili, že vyučovanie v európskych školách sa začína príliš skoro. Výučba by sa vraj mala začínať najskôr o deviatej. Keby sa škola začínala neskôr, naučili by sa žiaci podstatne viac, pretože by ich nerozptyľovala únava, bolesti hlavy a hlad, mienia výskumníci.
Deti majú všeobecne oneskorený denný rytmus, rozvrh hodín je však šitý na potreby dospelých, nie detí. Podľa výskumu patrí 34 percent žiakov druhého stupňa základných škôl medzi takzvaných „nočných vtákov“, zatiaľ čo u dospelých je to iba 15 až 20 percent. Títo žiaci častejšie trpia bolesťami hlavy, sú pasívni a necítia sa v škole v dobrej kondícii. Majú zlé stravovacie návyky, ktoré sa začínajú už tým, že z nedostatku času poriadne neraňajkujú.
„Ranné vtáčatá“ naopak chodia spať skoro, jedia viac ovocia a zeleniny a ľahšie sledujú vyučovanie. Problémy pokračujú aj u študentov na stredných školách. Tí dnes spia zhruba osem hodín, takže mnohí z nich údajne trávia celé dni takmer v mdlobách. Žiaci, ktorí chodia najneskôr spať, mávajú aj najhoršie známky, tvrdí lekár z bergenskej univerzity zaoberajúcej sa spánkovými poruchami.
Podľa škandinávskych odborníkov by mládež mala spať deväť až desať hodín denne a celý týždeň dodržiavať pravidelný režim.
Slovenské ministerstvo školstva zatiaľ s posunom začiatku vyučovania na deviatu hodinu ráno neuvažuje. „Začiatok vyučovania je definovaný vo vyhláške ministerstva o základných školách, ktorá bola vypracovaná na základe dlhoročných psychologických výskumov a v súlade so spoločenskými potrebami. Nie všetky deti majú zákonných zástupcov, ktorým zamestnávateľ alebo ich postavenie umožňuje reagovať na posunutie vyučovacieho procesu,“ povedal pre SME minister školstva Peter Ponický. Myslí si, že keďže výkonnostná krivka detí je najvyššia v predpoludňajších hodinách, aj školy sa snažia, aby vyučovanie prebiehalo predovšetkým predpoludním, najmä v nižších ročníkoch. „Posunutím začiatku vyučovacieho procesu by sa aj výučba náročnejších predmetov posunula na neskorší čas,“ dodáva Ponický. (čtk, sr)
