Je v nej veľa pravdy, pretože ku koncu prvej dekády septembra väčšina lastovičiek a belorítok domových už svoje hniezdiská u nás opustila.
V týchto dňoch, ako pre TASR uviedol pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga, ostali už len belorítky, ktoré zahniezdili neskôr a teraz dochovávajú mláďatá. Aj tie však zostanú len niekoľko dní. Pred odletom sa tieto vtáky, známe ako "menšie lastovičky", zlietavajú do veľkých skupín. Ich obľúbeným miestom sú najmä drôty elektrického vedenia.
Do zimovísk odlietajú vo veľkých kŕdľoch. Trasu do južnej Afriky dlhú vyše 5 tisíc kilometrov absolvujú približne za dva mesiace. Najťažším úsekom je prelet ponad Saharu, ktorý musia absolvovať bez zastávky. Naspäť sa vracajú koncom apríla. S ich príletom sa spája aj ďalšia ľudová pranostika. "Na Juraja (24. apríla), lastovičiek návrat do rodného kraja."
V dávnej minulosti si naši predkovia neprítomnosť lastovičiek v zimnom období vysvetľovali rôzne. V roku 1555 napríklad arcibiskup Magnus tvrdil, že lastovičky prežívajú zimu v stojatých vodách. Aj veľký biológ Carl Linné (1707-1778) v známom diele Systém prírody uvádza, že lastovičky a belorítky sa v jeseni ponárajú do vody a na jar z nej vyletujú.
