Rušňovodič zo zmieneného osobáku sa štrajkovať nechystal. „Keď išlo o zvýšenie platov, tak sa neštrajkovalo a teraz by sa malo? Je tu veľa ľudí, nikdy sa nedohodnú.“ Tak ako mnohí zamestnanci železníc v posledných dňoch aj on spomenul hrozbu prepustenia. Odborári štrajk odvolali až tesne pred jedenástou, keď sa mal začať. Ani predtým to na štrajkovanie veľmi nevyzeralo. „Ráno sme prišli normálne do práce,“ povedali dispečeri v dopravnej kancelárii.

Podľa prednostu stanice Fridricha Dvoráka sa nikto zo zamestancov do štrajku nehrnul. „Aj tak je tu mnoho miest, kde by sa nič nestalo, keby ľudia dve hodiny nepracovali.“ Dôležité bolo, aby chodili vlaky, ale doprava vraj nebola ohrozená.

„Prednosta môže vypravovať vlaky,“ pripomenuli jeho kolegovia. Na otázku, či by naozaj išiel sám vypravovať, Dvorák odpovedal: „Išiel by som. Aj keď v službe máme štyroch výpravcov a všetkých by som asi nenahradil.“

Stanica žila každodenným životom, opýtaní ľudia o pripravovanom štrajku vedeli, ale príliš ich neznepokojoval. Prečo sa malo štrajkovať, netušili, hádali najmä zvyšovanie platov. V skutočnosti sa malo bojovať proti rozdeleniu železnice na dve firmy.

„Uvedomujúc si našu zodpovednosť voči zamestnancom, členom Odborového zväzu železničiarov, cestujúcej verejnosti a voči majetku železníc, náš štrajk odvolávame,“ povedal pre agentúru SITA prvý podpredseda odborárov Peter Rozložník. Dôvodom je aj „dôrazné až brutálne vyhrážanie sa zamestnancom železníc zo strany zamestnávateľa“.

Ďalšie kroky zatiaľ odborári zvažujú. Štrajk ohlasujú pomaly pravidelne každého pol roka, skutočne ho spustiť sa ešte nikdy neodhodlali. Podľa aktivity železničiarov by sa to ani nemuselo podariť.

„Teraz budeme štrajkovať, keď je všetko rozhodnuté?“ pýtali sa sprievodcovia diskutujúci na peróne. Zákony o rozdelení už prerokúva parlament. „Do kelu, do kelu, ako sa dostaneme domov?“ vykríkla udýchaná slečna na schodoch na nástupisko, z ktorého jej práve utiekol vlak. Ona by meškanie pre štrajk určite uvítala.

Autor: fw