Redaktori SME požičali svojim nežnejším kolegyniam dresy na futbalovú premiéru. Záujem zahrať si bol však väčší ako počet voľných úborov. Zľava v hornom rade: Táňa Rundesová, Barbora Maroszová, Andrea Hajdúchová, Nina Kolesárová, Agáta Zimanová, Stáňa Michalková. Zľava dole: Svetlana Kolesárová, Miriam Zsilleová, Zita Ročkárová a Ingrid Drozdíková. FOTO SME – PAVOL MAJER
Keby Dr. Murphy sledoval posledné vystúpenia futbalového tímu denníka SME, určite by sformuloval nový zákon: „Ak denník SME môže dostať rozhodujúci gól v posledných sekundách zápasu, určite ho dostane.“
Po fatálnej prehre v posledných sekundách finále memoriálu Karola Ježíka sme tento variant vo štvrtok na turnaji Terno cup 2001 (organizovanom spolu s Novým Časom) zopakovali hneď dvakrát. V poslednom zápase skupiny s výberom športových redaktorov nás výhra posúvala do finále, prehra odsúdila na zápas o 7. miesto. Zápas, v ktorom nechýbalo nič – ani myšlienka, ani zápletka (skóre počas zápasu pripomínalo hojdačku), kombinácie a nasadenie zainteresovaných – nakoniec nebol pre náš tím (novic Boris Chmel v bráne, Marek Chorvatovič, Juraj Mladý, Peter Bálik, Michal Šimečka, Vojtech Jurkovič a autor) z tých šťastnejších. Ešte dvadsaťdva sekúnd pred koncom sme boli vo finále – ale gól, ktorý nám opäť vsietil „ten istý Erik!“ (na memoriáli Karola Ježíka nám v drese Nového Času vyviedol to isté), preniesol do hry zákony pána Murphyho a nás do zápasu o tretie miesto. A aby sme nebrali Murphyho nabudúce na ľahkú váhu, v zápase o tretie miesto chalani z Rock FM Rádia vyrovnali desať sekúnd pred koncom. V penaltovom rozstrele zlyhal dovtedy najlepší strelec tímu Peter Bálik a nasledoval Ulli Hönessa, Elkjaer-Larsena, Roberta Baggia a Franca Baresiho – bránka mu bola nízka.
Skvelý krst prežili aj naše kolegyne – najprv ich umenie nestačilo len na profesionálku v drese Nového Času (čo bolo u usporiadajúceho tímu priam zarážajúce a prinajmenej nekorektné), ktorá vsietila dva góly, takže „dámy v bielom“ prehrali 1:2. Prípadný protest by ich posunul do finále, zachovali sa však skutočne noblesne (napokon, kto, ak nie redaktorky SME, by mal určovať štábnu kultúru a civilizačné trendy v novinárskej brandži?). V zápase o tretie miesto potom – to už nemuseli od nás odpozorovať – „umreli“ na nepremieňanie šancí. Ako však vybadal ich kouč, s týmto futbalovým materiálom čakajú denník SME už len krajšie dni. (P. S.: Nie je vám jedno, kto vlastne vyhral?)
RÓBERT KOTIAN
