Vadí nevadí * Slovensko 2001 * 110 minút * Réžia: Eva Borušovičová * Scenár: Soňa Borušovičová, Eva Borušovičová * Hrajú: Drahomír Frank, Lucia Obenauová, Milan Mikulčík, Anna Šišková, Boris Farkaš, Alexander Bárta, Richard Stanke, Marek Majeský, Peter Sklár, Csongor Kassai, Zuzana Fialová, Ady Hajdu, Slávka Halčáková, Dušan Cinkota, Helena Krajčiová * Distribúcia: Saturn Entertainment * Premiéra: včera

„Nechcem vidieť ten absťák, čo budú mať zajtra ryby,“ povie mladá žena na Starom moste, keď vysype do Dunaja obsah veľkého vrecka s heroínom. Lepší komentár by nemohol mať ani Mel Gibson.

Film Vadí nevadí sa deklaruje ako akčná komédia: mladučký Pašo si v bratislavskej kaviarni U anjelov vymení kabát s tam brigádujúcou Jazmínou, ktorú ako arogantný hosť vyprovokuje k výstupu, a v kabáte si odnáša disketu s jej diplomovkou. Ona hľadá jeho a svoj kabát, on zas uniká pred mafiou, s ktorou sa nič netušiac zaplietol. Čo myslíte, kedy si dajú prvú pusu? A kde zostal kabát?

V zastrčenom miniveľkomeste

Vaudevillová zápletka zvedie všetkých do alternatívneho rádia, aké Bratislava ešte donedávna mala. Rádio Európa je miesto, z ktorého sa šíri to, čo je v tomto zastrčenom postmodernom miniveľkomeste in: melancholická a drzá hudba s ležérnym mrmlaním moderátorov v pozadí.

V útrobách rádia sa povaľuje bizarný personál, hory špakov, káva z kávovaru cedená cez pančuškové nohavičky, rožky a mäkké maslo, ktoré si na prst zamyslene patlá rozhlasová hviezda Galager (Milan Mikulčík), väčšinu času príjemne sfetovaná.

Film Vadí nevadí je možno prvým filmovým príbehom, v ktorom Bratislava nie je smutným miestom, pre ktoré sa jeho obyvatelia musia ľutovať. Hoci aj v tomto filme je zákon, zosobnený komickými, hlboko realistickými postavičkami v zelenom je asi tým posledným, čo v tomto meste vládne. Ako policajtka sa tu na chvíľu mihne režisérka Eva Borušovičová. Ostatne, mihá sa v ňom, ako hovoria snobi, celá Bratislava: hrá tu napríklad jedna redaktorka denníka SME , jeden filmový publicista, jeden hudobný kritik a v malej, ale kľúčovej epizóde dramaturg Slovenského národného divadla.

V tomto malom Chicagu, v ktorom každý každého pozná, sa dá žiť ako-tak dôstojný a slobodný život medzi zbohatlíkmi a povaľačmi, starorežimovými bufetmi s treskou a nablýskanými kaviarňami, s hudbou Free Faces alebo Čoklitkejk, keď nielen ošarpané múry, ale aj Vrakuňa pôsobia dôstojne.

Šťastní Bratislavčania

Príbeh sám však skoro po štarte stráca silu, postrkovaný pomerne ťarbavo a popisne rozvíjaným dejom. Vysvitne, že mafián, ktorý prenasleduje Paša, môže za dávnu smrť Jazmíninej sestry a odvážna Jazmína okamžite chytá do rúk stoličku, aby ho ňou ovalila. Tragický tón pomsty sa ešte raz z povinnosti vráti, ale inak si naň už nikto nespomenie, ani niet prečo.

Jazmína (Lucia Obenauová) je totiž praktická mladá žena, ktorá súrne potrebuje svoju disketu, a nič tragické, ale ani komické z nej hlavná predstaviteľka až do konca nevydolovala. Dialógy medzi ňou a útlym jednoslabičným Pašom (Drahomír Frank) možno len trpezlivo prečkať. Neiskrí medzi nimi nič, hoci logika ich story to žiada. Aj samotný scenár vybavil hlavných hrdinov pomerne banálnymi replikami, ktoré by možno mali šancu v autentickom, suverénnom prejave, aký nikdy neprichádza sám od seba. S týmto príbehom, žiaľ, nebudete žiť.

Drahomír Frank a Lucia Obenauová sú vo filme kruto obklopení celým zborom omnoho živších vedľajších postáv - to jedna z nich sype heroín rybám z mosta. Film zaľudňuje húf súčasných slovenských top hviezd, vrátane tých najmenej opozeraných.

Dobrou voľbou boli aj dve kaviarne, ktoré vo filme vystupujú: sú to naozaj miesta bratislavskej slobody a veselosti, kde vysedáva mafia aj všetky tunajšie mladé kultúrne scény. Lenže: kto za hranicami našej metropoly to ocení?

Prológ aj epilóg Galagera, toho nádherne omámeného alternatívneho moderátora, má čistý humor, pre ktorý sa možno bude chodiť na tento film, už len pre ten príjemný pocit, že také čosi sme tu ešte stokrát nemali. Nemohol to byť oveľa lepší film? „Nobody is perfect!“ hovorí nám na konci šťastný Bratislavčan Galager.

ANDREA PUKOVÁ