BRATISLAVA – Slovenská ekonomika rastie najrýchlejšie za posledných niekoľko rokov, predbieha ostatné krajiny strednej Európy aj Európsku úniu. Pohľad na to, čo ekonomiku ženie dopredu, však nie je až taký optimistický.
Podľa predbežných odhadov, ktoré včera zverejnili štatistici a naplnili prognózy ekonómov, dosiahol hrubý domáci produkt za prvý polrok 517,6 miliardy korún. Po prepočítaní na stále ceny, teda bez vplyvu inflácie, to je nárast oproti minulému roku o 3,9 percenta. V rovnakom období vlani pridala ekonomika len o 2,9 percenta. V druhom štvrťroku sa pritom tempo rastu ešte mierne zrýchlilo oproti prvým trom mesiacom roka – z 3,9 na štyri percentá.
Samotná výška rastu hospodárstva je podľa analytika Pavla Ondrisku zo Slávie Capital pozitívna, bližší pohľad ale ponúka iný obrázok. Najviac míňajú ľudia a štát a podniky investujú menej ako vlani. „Takýto spôsob rastu nie je dlhodobo udržateľný,“ upozornil Ondriska. K obratu v štruktúre rastu došlo ešte minulý rok. Spomalenie rastu svetovej ekonomiky viedlo k nižšiemu záujmu o naše výrobky v zahraničí. Okrem toho začali opäť rásť príjmy ľudí a viac míňala aj vláda.
Výdavky ľudí, aj verejnej správy, zvyšujú dočasné faktory. V prípade obyvateľov je to rýchlejší rast príjmov ako cien. Na úroveň výdavkov štátu má zasa vplyv skutočnosť, že si ich vo volebnom roku až tak nestráži a politici presadili viaceré populistické návrhy.
Kým spotreba domácností bola o 5,6 percenta vyššia ako pred rokom a spotreba štátu až o 6,8 percenta, firmy investovali o tri desatiny percenta menej ako vlani. Analytici vidia viacero dôvodov, prečo boli podnikatelia ochotní menej minúť do rozvoja svojich spoločností.
„Firmy, hlavne zahraničné, váhali investovať čiastočne kvôli voľbám, ale predovšetkým pod tlakom nízkeho dopytu zo zahraničia,“ vysvetlil Ondriska. Podľa Viliama Pätoprstého z UniBanky investičnú aktivitu utlmil aj rast mzdových a spotrebných nákladov podnikov, čo museli kompenzovať práve na úkor investícií.
Ako problémový vnímajú analytici rozdiel medzi zvyšovaním produktivity práce a miezd. „Reálne mzdy rastú takmer dvojnásobne rýchlejšie ako reálna produktivita práce,“ zdôraznil Pätoprstý.
Odhady rastu ekonomiky za celý tento rok sa pohybujú tesne pod alebo na úrovni štyroch percent. Vlani to bolo 3,3 percenta.
Štruktúra by sa mohla čiastočne zlepšiť. „Ešte koncom roka vyššia inflácia pribrzdí spotrebu. Ťahúňom rastu by mal byť zahraničný dopyt,“ myslí si Juraj Kotian zo Slovenskej sporiteľne. Podľa Jána Tótha z ING Bank sa však v poslednom čase zvýšilo riziko, že oživenie ekonomík EÚ, kam smeruje väčšina vývozu, nebude dostatočné.
Udržateľné zrýchľovanie ekonomiky bude musieť podporiť aj nová vláda. Nielen tým, že obmedzí štátne výdavky, ale priškrtí aj spotrebu domácností. To docieli i tak nevyhnutným zvýšením regulovaných cien a primeranými úpravami platov štátnych zamestnancov.
