FOTO – ARCHÍV AUTORKY
Na svete existujú asi tri tisícky vôní. Niektoré z nich by sme za vône ani nepovažovali, a napriek tomu dokážu stimulovať spomienky, vyvolávať predstavy, emócie, vzrušiť i upokojiť.
Komu dnes zíde na um, že slovo parfum vzniklo z latinského per fumum, čo v preklade znamená prostredníctvom dymu? Už egyptskí kňazi zapaľovali ráno kadidlo a popoludní myrhu, aby si získali priazeň bohov. Nádobky s vonnými olejmi ukladali aj do hrobiek a pyramíd. Na ich prípravu používali mandľový a olivový olej. Z vôní bola najobľúbenejšia levanduľa a citrusové plody. Nadvláda Babylončanov priniesla aj rozšírenie spektra používaných kvetov o mimózu, jazmín a ľalie. To sú až dodnes niektoré zo základných zdrojov esenciálnych vonných olejov. Pre zaujímavosť, jazmín je jediná kvetinová vôňa, ktorú nemožno imitovať a patrí k najdôležitejším zložkám takmer všetkých parfumov.
Zlatá éra parfumov – antika
Zlatý vek pre parfumy nastal v antike. Nepoužívali ich len ľudia, ale voňavkovali sa aj kone, plachty lodí, dokonca aj obklady domov. Prvé špecializované výrobne parfumov vznikli v starovekom Grécku. Neboli však len výrobňami a obchodmi, ale aj miestom spoločenských stretnutí, niečo ako dnešné kaviarne.
Princíp destilácie vonných olejov použili ako prví Arabi a v malých obmenách sa používa podnes. Kvety či listy rastliny sa nasekajú alebo rozdrvia a postupným nahriatím sa z nich začnú odparovať prchavé oleje. Para prechádza chladenou sklenou trubicou, kde sa olej kondenzuje. Zostane síce sotva tisícina z pôvodného objemu rastlín, ale vôňa je taká výrazná, že ju cítime aj po stonásobnom zriedení. Pre zaujímavosť, na jeden gram ružového oleja treba vyše dvetisíc okvetných lístkov.
V 16. storočí bol v Európe jedným z prvých špecialistov na výrobu parfumov slávny Ruggieri, ktorého pozvala do Paríža kráľovná Katarína Medicejská. V obchodíku na Ponts-aux-Changes čoskoro zistil, že jeho zákazníci chcú čoraz väčšmi parfumy s použitím alkoholu, kým vonné masti a oleje vychádzajú z módy.
Voňavkárska veľmoc
Za skutočný začiatok výroby parfumov, ako ich poznáme dnes, možno považovať až objav novej technológie – dvojstupňovej macerácie. Voňavkári z juhofrancúzskeho Grasse totiž zistili, že destiláciu nemožno použiť vo všetkých prípadoch, pretože niektoré vonné oleje sa teplom rozkladajú. A tak začali vrstvy kvetov rozkladať na rámy s čistým lojom a masťou. Za jeden až dva dni tuk nasiakol vonným olejom. Pridaním alkoholu sa potom odstráni nežiaduci tuhý tuk a zostane len roztok vonného oleja v alkohole pripravený na namiešanie konečného produktu parfumu.
Z Francúzska sa postupne stala voňavkárska veľmoc a v 17. storočí kráľ Ľudovít XIV. dokonca dvoranom odporúčal, aby si parfum denne menili.
Koncom 18. storočia prišla do módy kolínska voda, pomenovaná podľa nemeckého Kolína, kde ju začal ako prvý vo veľkom predávať Wilhelm Mülhens v roku 1792.
Hlava, srdce a základ parfumu
Tvorba nového parfumu sa dá prirovnať k vzniku umeleckého diela. Proces vzniku novej vône sa totiž začína nápadom človeka, ktorý po rokoch učenia presne rozozná desiatky vôní a ich vzájomné kontrasty či harmónie.
Skutočných odborníkov na prípravu parfumov je v súčasnosti len asi pätnásť. Novú vôňu zloženú z 20 až 400 vonných esencií tvoria niekoľko mesiacov, ba aj rokov.
Nie je tajomstvom, že vôňa každého parfumu je vlastne trojfázovou pyramídou. Po aplikácii parfumu musí najprv vyprchať alkoholový hrot, aby nám zavoňala jeho hlava. Prináša prvý dojem z parfumu, má iskru a sviežosť a vyprchá asi po pätnástich minútach. Druhá časť – srdce – poskytuje mäkký a intenzívny zážitok najčastejšie kvetinovej alebo korenistej vône a prejaví sa po dvoch až troch hodinách. Základ dáva mimoriadnu arómu ťažkým parfumom. Tvoria ho vonné dreviny a živočíšne či kryštalické substancie. Prejavuje sa o tri až štyri hodiny.
Menej je viac
V presnom slova zmysle je parfum zmes voňavých olejov zriedená vysokopercentným alkoholom. Každá zmes s nižším pomerom vonného oleja k alkoholu sa nazýva l‘eau, teda voda. Mnohí výrobcovia ponúkajú celý rad výrobkov s rovnakou vôňou – od parfumu cez eau de parfum, eau de toillette, fraEche až po eau de cologne, kde sú len asi tri percentá vonného oleja. V tej istej vôni vyrábajú často aj mydlá a telové mlieka, sprchové gely, šampóny, ale aj parfumované telové púdre, ktoré sa u nás ešte stále nedoceňujú. A pritom práve púdre sú najvhodnejšie na horúce dni, pretože neobsahujú alkohol. Klasické parfumy môžu totiž pri pobyte na slnku vyvolať neodstrániteľné pigmentové škvrny.
Aj keď tisícky ľudí používajú rovnakú značku vône, nevoňajú po nej rovnako. Spôsobuje to reakcia, ktorá nastane po kontakte parfumu s pokožkou. Niektoré ženy i muži majú často pocit, že im parfum „nedrží“. Príčinou môže byť príliš suchá pokožka (tuk vôňu lepšie rozkladá a drží), fajčenie (vôňa sa môže niekedy až nepríjemne zmeniť), tehotenstvo, veľká fyzická záťaž, ale aj konzumácia príliš korenených jedál, antibiotík či používanie antikoncepcie.
Kam s parfumom
Na ktoré miesto si nanášať parfum, aby čo najdlhšie vydržal?
Na tele je osem základných bodov – za ušami, na šiji, na krku, prsiach, v lakťových a podkolenných jamkách, na zápästí a na vnútornej strane členkov. Pri aplikácii by sme sa mali riadiť heslom Menej je viac. Obláčik vône by nemal okolie obťažovať, práve naopak.
Autor: ALENA GAŠPAROVIČOVÁ
