Terapiou je napríklad aj prehĺtanie dvojmetrovej gázy, ktorou sa mechanicky prečistí tráviaci trakt.

Juraj Gajdoš s posvätnou indickou kravou.

Juraj Gajdoš sa s jogou stretol prvý raz pred trinástimi rokmi. Učil vtedy na základnej škole telocvik a hneď vedľa telocvične viedla jeho kolegyňa krúžok jogy. Každú chvíľu za ním chodila, či by nemohli byť tichšie, lebo búchanie lôpt ich ruší. Keď neuspela, zavolala ho, nech príde priamo na hodinu. Najprv len nakúkal spoza dverí a myslel si, čo je na tom, veď iba hodinu dvíhajú ruku. Napokon sa nechal presvedčiť, že si zacvičí. Prvá skúsenosť však bola negatívna. V studenej telocvični ho seklo v krížoch. Mesiac bol práceneschopný, nemohol sa pohnúť z postele. A tak čítal. Stihol prečítať i jedinú knihu o joge, čo mal v knižnici. „Dočítal som sa toľko pozitív, že som sa chcel presvedčiť, či je to naozaj pravda. Hneď ako som vyzdravel, zapísal som sa do všetkých možných kurzov, pochodil mnohých inštruktorov. A zakrátko som sa na vlastnom tele presvedčil, aké veľké má joga účinky.“ Asi po troch rokoch dokázal už cvičiť sám, potom sa prihlásil do kurzu učiteľov jogy. Dnes ju učí v rámci telocviku na Právnickej fakulte UK, vedie kurzy jogy pre ľudí, ktorí majú problémy s chrbticou, so ženami cvičí gravidjogu a má hodiny jogy pre seniorov. Tiež dokončuje doktorandskú prácu na tému, ako môže joga ovplyvniť zdravie. A toto leto sa mu podarilo získať od rektora Univerzity Komenského grant na trojmesačný študijný pobyt v indickom štáte Maharaštra. Bol v Kaivalyadhame, najstaršom jogovom inštitúte na svete, kde sa modernými vedeckými metódami skúmajú a využívajú účinky jogových cvičení. V Indii strávil celé leto, iba minulý týždeň sa vrátil späť na Slovensko.

Ako ste sa vôbec dozvedeli o inštitúte?

Je svetoznámy, chodia tam ľudia z celého sveta. Liečiť sa, získať certifikát učiteľa jogy, prípadne si rozšíriť vedomosti od tamojších lekárov a jogaterapeutov. Bývalý riaditeľ výskumnej časti inštitútu, doktor Bhole, chodieval často aj do Československa, už od roku 1972 tu vzdelával učiteľov a inštruktorov jogy. Dá sa povedať, že práve on formoval československú jogovú školu. Mimochodom, na Slovensko príde opäť budúci týždeň.

Do Indie ste sa veľmi tešili. Po návrate ste sa mi však nevideli taký nadšený, ako by som očakávala.

Pravdupovediac, bol som trochu sklamaný. Všetci sa tam čudovali, ako môžem byť učiteľom jogy, keď som prvý raz v Indii. Ale na Slovensko chodilo viacero učiteľov jogy z Indie i z Európy, ktorí vyškolili mnoho dobrých učiteľov. Joga sa u nás uchytila a keďže na Slovensku je veľmi dobrá i rehabilitácia, ich spojením sa podarilo vybudovať slovenskú jogovú školu, ktorá má podľa mňa lepšiu metodiku než klasická indická joga.

To sú trúfalé slová.

Ale je to tak. Odchádzal som do Indie šťastný, čo všetko sa naučím. Pricestoval som o pol tretej ráno a o piatej som už bol pripravený cvičiť. Naozaj som chcel nabrať čím viac skúseností. Čoskoro som však zistil, že poznám pár slovenských učiteľov jogy, ktorí sú lepší než tí, čo som zažil v inštitúte.

Polemizovali ste s miestnymi učiteľmi jogy?

Najprv som to skúšal, ale čoskoro som pochopil, že to nejde. Sú konzervatívni, presvedčení, že im do jogy nemá kto čo rozprávať. Pacienti však za mnou začali chodiť sami. Poradil som im zopár cvikov z našej rehabilitácie a jogy a bol som rád, keď im to pomohlo.

Čo všetko sa v inštitúte jogou lieči?

Rôzne problémy, od dýchacích cez tráviace, kĺbové až po mentálne. Všetky ochorenia, ktoré u nás zahŕňame pod pojem psychosomatické. Zaujímavé napríklad je, že sú tam zľavnené jogové cvičenia pre políciu, lebo je dokázané, že kto cvičí jogu, je fyzicky aj psychicky zdatnejší.

Ako vyzeral váš bežný deň?

Vstával som o pol šiestej, na šiestu bol nachystaný čaj. Presnejšie, zmes vody, mlieka a byliniek. Spočiatku som naň nemal príliš chuť, najmä keď som videl na uliciach kravy stravujúce sa v odpadkoch. No potom som zistil, že inštitút má vlastný kravín, kde predsa len žijú v čistejšom prostredí. Teda, aspoň nejedia plasty. Časom som si ten čaj dokonca obľúbil. Pochopil som, že v tamojších podmienkach je to vhodný nápoj. V monzúnovom období vnútorne zohrieval a pôsobil povzbudivo.

Čo nasledovalo po čaji?

Očistné techniky tela, ktoré sa robia v špeciálnej miestnosti. Pri technike džalanéti sa slanou vodou premývajú nosové a ústne dutiny. Veľmi mi to pomohlo s chronickými zápalmi dutín, dnes už nemám žiaden problém. Technikou sutranéti – mechanickým trením sliznice nosa gumenou hadičkou zavedenou cez nosné dierky do úst – sa čistia dýchacie cesty a tiež to pomáha zlepšiť zrak. Stimulujú sa totiž nervové zakončenia v oblasti nosa, čo napomáha psychickému uvoľneniu a pôsobí na zrakové centrum. Ďalšia technika, vamanadhauti, sa používa na prečistenie žalúdka. Vypije sa liter až dva slanej vody, ktorá sa vzápätí vyvráti. Technika zaberá najmä pri žalúdočných problémoch a potláča záchvaty astmy. Iný spôsob je, že sa do žalúdka zavedie hadička, prípadne sa pomaly prehltnú dva metre gázy, a potom sa pomaly vyťahajú von. Mechanicky sa dostanú von hlieny, ktoré negatívne pôsobia na flóru tráviaceho traktu.

Neznie to práve gustiózne.

Očistné techniky sú podstatnou zložkou jogy, ale kto nechcel, mal zábrany, nemusel ich robiť. Pre Európana je naozaj ťažké počúvať, ako vám niekto dávi pri uchu, dívať sa, ako si pchá hadičku do nosa. Všetko je to v psychike, od ktorej sa v joge všetko odvíja.

Vy ste to dokázali?

Očistné techniky učia aj slovenskí inštruktori jogy. Tiež som mal kedysi predsudky. Stačilo mi vidieť iba na fotografii, ako má pán Polášek (autor viacerých publikácií o joge – pozn. red.) hadičku zavedenú z nosa do úst, a už sa mi dvíhal žalúdok. Keď to však neskôr na kurze robili všetci, skúsil som to. Prvý raz som si hadičku pchal smerom k oku, potom k uchu, až na tretí raz som trafil do správnej dierky. Mal som psychické zábrany, celý som sa triasol, bol spotený. Ale potom som sa cítil výborne. Zatiaľ všetko, čo som v joge robil, ma presvedčilo, že je to účinné. No chce to čas a dobrého inštruktora. Niečo som ale doposiaľ neprekonal ani ja. Gázu som ani neskúšal. Bolo mi to nepríjemné, tak som to zatiaľ nechal tak.

Podľa mňa, keď si o vynútenom dávení prečítajú lekári, budú prevracať oči. Je to predsa nebezpečné, dokazujú to anorektičky, bulimičky. Ako to, že joga tvrdí opak?

Je to založené na úplne inom psychickom princípe. Pri bulímii či anorexii chce byť človek štíhly, má problém s tým, ako vyzerá. Čiže, pestuje si ego. Očistná technika v joge je presne naopak na to, aby sa človek zbavil závislosti od tela a vyriešil si zdravotný problém, dajme tomu astmu. Plus aby dostal jedovaté látky z tela von.

Dobre, vráťme sa k programu. Čo nasledovalo po očistných technikách?

Cvičila sa joga. Zvlášť muži a zvlášť ženy, každá skupina hodinu. Muži a ženy sú prísne oddelení, ak aj s nami žena náhodou cvičila, musela byť za plentou. Keď som povedal, že doma cvičím hlavne so ženami a ako muž učím aj gravidjogu, vôbec to nevedeli pochopiť. No a potom boli raňajky a po nich išli pacienti na naturálnu terapiu – masáže, vodné masáže, paru, saunu. Špecialitou bola širodara – ayurvedická liečba, kde olej kvapká na oblasť „tretieho oka“, teda na koreň nosa. Uvoľňuje to stres. Niečo z toho som absolvoval, najviac času som však trávil v knižnici, kde je snáď najbohatšia zbierka jogovej literatúry v angličtine na svete. Poobede bola siesta, potom opäť terapie, procedúry, knižnica. Podľa výberu. Po večeri sa premietalo video o všetkom, čo súvisí s jogou, o desiatej bola večierka. Musím povedať, že som bol taký vyčerpaný, že som okamžite zaspal.

Čo ste jedli?

Strava bola strašne monotónna, hoci ako vegetarián viem, aké rôznorodé jedlá sa dajú pripraviť aj bez mäsa. Tu však bolo dookola to isté. Nerobili polievky. Namiesto nich bola varená strukovina s korením, k tomu biela ryža, prípadne zafarbená kurkumou, varená zelenina a šalát. A čapáty, placky pečené na ohni, podobné piekli naši starí rodičia. Najprv nám vôbec nedávali ovocie, až keď sme sa začali ohlasovať, že je to najzdravšia strava, trocha sa to zlepšilo. Najhoršie ale bolo, že všetko veľmi korenili. Teda, aspoň pre mňa, Indom sa to ešte videlo málo. Korenie mi urýchľovalo trávenie. Hoci som jedol minimálne dvojité porcie, schudol som päť kíl. A to som mal zlý pocit, že Indov oberám o jedlo.

Prekvapilo ma, že z cesty ste sa vrátili nielen vychudnutý, ale aj psychicky vyčerpaný. Čo vás tak vykoľajilo?

Bolo toho viac. Monotónna strava, monzúnové obdobie. V kuse pršalo, čo ma strašne deprimovalo. Navyše, pri vysokej vlhkosti vôbec neschli veci, vypraté šaty mi na izbe plesniveli. No najmä, moje očakávania boli väčšie. Naozaj som presvedčený, že naša metodika učenia hathajogy, teda telesnej jogy, je lepšia. A najviac ma psychicky ničila neuveriteľná chudoba. Na každom kroku žobrajúce deti, človek sa musel naučiť odolávať neustálemu tlaku a zmieriť sa s tým, že naozaj sú tam milióny ľudí, ktorí nemajú kde spať, čo na seba, čo jesť. Prvé dva týždne som ani nechcel vychádzať na ulicu, nevedel som zniesť pohľad na tú biedu.

Prečo ste si nezvolili jednoduchšiu cestu? Inštitút umožňuje zahraničným hosťom aj luxusnejšie podmienky.

Chcel som zažiť reálny život bežného Inda, ktorý sem príde. Okrem toho, peniaze z grantu som radšej využil na literatúru než na lepšie bývanie. No keď som išiel po prvý raz na WC, vrátil som sa po foťák. A to som býval v nemocničnej časti, ktorá bola tá čistejšia a kultúrnejšia. Indickí študenti jogy boli ubytovaní v horších podmienkach.

Aké sú konkrétne výsledky pobytu?

Dostal som sa k publikáciám, ktoré by som inde nenašiel. Bol som na mieste, kde po prvý raz začali liečiť jogou, navštívil som semináre jogaterapie pre diabetikov, pacientov s dýchacími a srdcovo-cievnymi problémami, jogu pre gravidné ženy a snažil sa získať čo najviac vedomostí o ich metódach.

Mimochodom, nedávno sa uvažovalo zaviesť jogu do učebných osnov našich škôl. Zdvihla sa ale vlna nevôle. Odporcovia tvrdili, že joga do slovenskej kultúry nepatrí, prečo radšej neučiť deti folklórne tance. Aký je váš názor?

Učme deti folklórne tance, ale v rámci hudobnej výchovy. Joga je forma zdravotných cvičení. Keď to beriem ako telocvikár, vo všetkých športoch speje človek k nerovnováhe, lebo zaťažuje iba istú časť tela. Joga zlepšuje koncentráciu, pomáha rovnováhu opäť nadobudnúť, a to nielen fyzickú, ale aj psychickú. Už sme sa naučili využívať strečing na vyrovnávanie svalových disbalancií, pri psychickej záťaži používame rôzne relaxačné techniky. Všetky však vychádzajú z jogy, prečo teda používať čiastkovú metódu, keď môžeme využiť stáročiami prepracovanú a overenú komplexnú metódu? Čím skôr sa človek naučí jogu správne cvičiť, tým skôr si sám môže kompenzovať svoje nerovnováhy, môže byť zdravší a pripravený pre stále náročnejší spôsob života. Je to tá najlepšia prevencia pred problémami tela aj ducha. BARBORA DVOŘÁKOVÁ

FOTO – ARCHÍV JURAJA GAJDOŠA