Alan Greenspan, šéf Federálneho rezervného systému (Fed), vo svojom štvrtkovom vystúpení podporil plány nového prezidenta Georgea Busha na zníženie daní. Greenspan, ktorý je zástancom použitia prebytku štátneho rozpočtu na splatenie amerického dlhu, svojím vystúpením svetové trhy prekvapil.
Podpora znižovania daní však neznamená, že Greenspan zmenil svoje doterajšie stanovisko. Šéf Fedu si myslí, že vďaka minulým a očakávaným prebytkom štátneho rozpočtu nadišiel správny čas na zníženie daňového zaťaženia v najväčšej ekonomike sveta. Podľa Greenspana príjmy štátu sú dostatočne vysoké, aby Amerika mohla rýchlejšie splácať svoj dlh a zároveň znížiť dane.
„Podľa môjho názoru je oveľa lepšie, ak rozpočtové prebytky klesnú v dôsledku zníženia daní ako v dôsledku nárastu výdavkov,“ vyhlásil Greenspan. Šéf Fedu naznačil, že sa obáva možných inflačných tlakov, ktoré by mohli vzniknúť prebytkom peňazí v rukách vlády. Okrem toho rýchle splatenie dlhu by podľa Greenspana, ktorý na začiatku vystúpenia zdôraznil, že rozpráva za seba, nie za centrálnu banku, mohlo mať negatívny vplyv aj na ekonomiku krajiny ako celok.
Greenspan si nemyslí, že zníženie daní by mohlo naštartovať ekonomický rast v krajine. Podľa jeho vyjadrenia menová politika, ktorá rozhoduje o výške úrokových sadzieb, je účinnejším nástrojom na boj s recesiou ako fiškálna politika, kam patria aj zmeny v daňovom zaťažení. Odôvodnil to tým, že zmena výšky daní sa odrazí na ekonomike krajiny oveľa neskôr ako zmena sadzieb. V tejto súvislosti Greenspan zdôraznil, že prepad americkej ekonomiky do recesie je len málo pravdepodobný.
Odpovedi na otázku, o koľko by sa mali dane znížiť, sa Greenspan vyhol. Nekomentoval ani desaťročný plán navrhnutým novým prezidentom, ktorý by mal znížiť daňové príjmy o 1,6 bilióna dolárov. Podľa Greenspana by rozhodnutie mali urobiť politici. Už len samotné vystúpenie najsilnejšieho muža svetovej ekonomiky znamená významnú podporu pre plán zníženia daní.
GABRIEL KÁDASI
