elita - časť spoločnosti, ktorá vyniká v niektorom odbore ľudskej činnosti: duchovná elita národa výkvet; (v sociológii) malá skupina jednotlivcov, ktorí zaujímajú v dôsledku svojho spoločenského a iného zaradenia privilegované postavenie
elitárstvo - uzavieranie sa elít do výlučného, nadradeného postavenia; (v sociológii) koncepcia o zvláštnom poslaní, výnimočnosti a intelektuálnej aktivite elít (Zroj: Slovník cudzích slov, Media Trade 1997)
Otvorenie školského roka v Čechách rozvírila správa o tom, že česká ministerka školstva Petra Buzková vybrala pre svoju dcéru elitné francúzske lýceum v Prahe. Táto správa verejnosť zvlášť pobúrila i preto, že ešte v júli pre Mladú frontu Dnes s istotou povedala, že „to bude určite bežný typ školy“, kam dcéru dá. Navyše ako členka Českej strany sociálno-demokratickej nepriala viacročným gymnáziám a súkromným školám a zrazu si pre svoju dcéru vyberie platené elitné lýceum. Rok štúdia ju bude stáť viac ako stotisíc českých korún.
Lidové noviny sa pozastavili nad tým, že dcéra českej ministerky školstva bude chodiť do školy, ktorá sa hneď na úvodnej stránke svojho propagačného materiálu predstavuje slovami: „Poslaním francúzskeho lýcea je prispievať k šíreniu francúzskeho vzdelávacieho systému v Českej republike.“
Petra Buzková na svojom rozhodnutí nevidí nič zvláštne. Voľba školy bola podľa nej prirodzená, pretože jej dcéra Anna už predtým chodila do francúzskej škôlky a vlastne len voľne pokračuje v štúdiu medzi svojimi spolužiakmi.
Slovenskí ministri školstva takéto elitné nároky nemajú. Deti bývalého ministra školstva Milana Ftáčnika chodili na bežné školy. Základné školy navštevovali v Petržalke, kde v tom čase bývali. Dcéra v štvrtom ročníku urobila prijímačky na osemročné gymnázium na Vazovovej. Školu vybral Milan Ftáčnik spolu s manželkou, „pretože tam bola kvalitná výučba jazykov a slečna nemala dobré výsledky z matematiky“.
Syn sa naopak podal na otca, jeho koníčkom bola práve matematika. Hlásil sa na osemročné gymnázium na Grösslingovej, pretože malo rozšírenú výučbu matematiky. Neprijali ho, preto začal chodiť na ZŠ Riazanská, tiež zameranú na matematiku. „Hoci bola na opačnom konci mesta, syn do nej chodil rád, lebo škola bola veľmi dobrá a veľa mu dala. Keď sa potom hlásil na štvorročné matematické gymnázium, bez problémov ho prijali. Prijímačky urobil medzi najlepšími.“
Terajší minister školstva Peter Ponický má 19-ročnú dcéru. Tá navštevuje druhý ročník verejnej vysokej školy, ktorú si vybrala sama, „lebo v tomto veku sa už deti rozhodujú samy“.
Hlavný školský inšpektor Vladislav Rosa má najlepšie podklady na správne rozhodovanie sa pre výber školy. Pre svojho vnuka rodičom poradil Základnú školu s integrovaným tematickým vyučovaním na bratislavských Dlhých dieloch. Výber bol správny. Vnukovi sa škola veľmi páči, čo dokazuje aj milý príbeh spred začiatku prázdnin. „Deň pred vydávaním vysvedčení som dostal echo, že so mnou chce veľmi súrne hovoriť vnuk, končiaci prvák. Tak sme sa večer stretli a on ma začal spovedať: Dedo, ty si ten hlavný inšpektor? Hovorím, že áno. On na to: Takže môžeš aj rozkazovať? Odpovedal som mu, že niečo môžem. A vtedy z neho vyšlo: Tak prosím ťa rozkáž, aby zrušili prádzniny, lebo mne bude za školou strašne smutno.“
Rosa hovorí, že vnuka neupokojil ani návrh, že sa aj cez prázdniny môže stretávať so svojimi spolužiakmi. „Vysvetlil mi totiž, že aj jeho spolužiaci za školou plačú. Pre mňa je to znamenie, že minimálne jedna škola na Slovensku je dobrá.“
(sr)
