foto archív
Je snobstvo dať dieťa do elitnej školy?
„Deti sú rôzne a jednotná škola sa evidentne neosvedčila. Preto je dôležité, aby školský systém zabezpečoval pestrosť a keď je škola elitná preto, že ponúka niečo osobitné, je to v poriadku. Jej žiaci sú elitou z hľadiska svojich schopností. Finančné suchoty v rezorte školstva sú však zodpovedné za to, že príliš elitné nemôžu byť ani školy, ktoré sú na niečo zamerané. Termín elitná škola sa mi nepáči pri malých deťoch, pretože tam je ešte ťažko povedať, či je niekto nadaný športovec, alebo matematik. A považujem za zvlášť nebezpečné dať dieťa do určitej školy predovšetkým preto, že je o ňu záujem zo strany spoločenskej ‘elity‘.“
A keď rodič vyberie školu, ktorá je známa tým, že sa tam pracuje s počítačmi a učia sa cudzie jazyky?
„Treba byť opatrný. Ak má dieťa ťažkosti s bežnými predmetmi a ešte mu dáte niečo navyše, len preto, aby bolo v ‘dobrej škole‘, môžete mu aj ublížiť. Ale sú školy, ktoré majú meno jednoducho preto, že sa za ne platí alebo ich prevádzkuje zahraničný subjekt. A tam už okrem túžby zabepečiť dieťaťu niečo lepšie, môže hrať úlohu aj snobizmus. A to vývinu dieťaťa neprospieva.“
Môže deťom uškodiť, ak si uvedomujú, že patria k nejakému výberu?
„Snaha rodičov dávať deti do výberových škôl často vyplýva zo šedi štátneho školstva. Preto je dôležité, aby bol školský systém pestrý. Zdravú konkurenciu možno vniesť aj do štátneho školstva. Keď je v meste päť škôl, každá môže byť niečím zaujímavá. Takže dieťa, ktoré chodí na jazykovú školu, nemá dôvod byť nafúkané, pretože iné chodí na matematickú, iné na športovú a tak ďalej.“
Nie sú súkromné školy lepšie napríklad aj preto, že v triede je menej detí?
„Kvalitu by mali ponúkať bezplatne aj všetky základné štátne školy. Určite by boli aj bežné školy ľudskejšie, keby bolo v triede menej detí. Lebo priemerné dieťa, s ktorým je pripravený pracovať priemerný učiteľ, v podstate neexistuje. Priemer sa skladá z rôznych odchýlok a keď má učiteľ tých odchýlok v triede tridsať, nevie si s nimi rady. Ide o to, aby rodič neplatil iba za to, aby jeho dieťa školu vôbec skončilo. Niektoré alternatívne pedagogiky umožňujú šikovnému učiteľovi ľahšie si nájsť prístup k dieťaťu, než klasický systém. Ale učiteľ je omnoho dôležitejší ako systém. Mám, bohužiaľ, také skúsenosti, že najmä deti s vývinovými poruchami, ktoré by potrebovali špeciálny prístup, majú v klasickej škole problémy, ak nenarazia na učiteľa, ktorý má skutočne záujem učiť. A pritom tie deti môžu byť aj veľmi inteligentné. Deväťdesiatpäť percent učiteľov vám povie, že nemôže s jedným dieťaťom robiť niečo iné ako s ostatnými a že keď sa nehodí na túto školu, nech ide inde. Musíme zmeniť túto filozofiu, aby si dieťa nemuselo hľadať školu, na ktorej sú ochotní s ním pracovať, ale aby na ktorejkoľvek škole boli ochotní prispôsobiť spôsob vzdelávania potrebám dieťaťa.“
Je teda v poriadku, ak rodičia vyberajú školu?
„Zatiaľ je málo škôl, ktoré ponúkajú iný prístup alebo iný obsah. Preto sa stávajú elitnými. Naše bežné školy by sa mali stať alternatívnejšími. Stále vznikajú projekty, ktoré chcú poľudštiť naše školstvo. V Miléniu sa hovorí, že určitá časť obsahu aj prístupu, ktoré škola ponúka deťom, by sa mala tvoriť priamo v škole a že štát nemá garantovať každú minútu vyučovacej hodiny. Ale to si nevedia predstaviť ani naši učitelia, ani ministerskí úradníci, ktorí celý život riadili školstvo centrálne. Tvrdia, že tak by sme mohli deťom ublížiť. Mali by sme smerovať k tomu, že si každá škola bude robiť svoj program čiastočne odlišne a štát bude garantovať iba štandard, ako je to bežné vo svete. Keď budú mať rodičia dostatočný výber, obmedzí sa snobské elitárstvo.“
MONIKA GÁLIKOVÁ
