Román Raj (Paradise) afroamerickej nositeľky Nobelovej ceny Toni Morrisonovej vyšiel v newyorskom nakladateľstve Alfred A. Knoph pred dvoma rokmi. Je to Morrisonovej siedma kniha, ale zároveň tiež prvá, ktorá mohla mať na prebale veľké písmená: Najnovší román jednej z ôsmich nositeliek Nobelovej ceny. Jej obchodný úspech bol teda v Spojených štátoch do značnej miery daný dopredu. A ktorá recenzia by sa už odvážila spochybňovať kvalitu umenia odzrkadľujúceho utrpenie čiernych žien? V hŕbach korektných viet sa len ťažko dala nájsť výnimka, čo by sa týkala Morissonovej literárnych kvalít.
Dej Raja odkvapkáva po niekoľko desaťročí v izolovanom mestečku, ktoré si černošská komunita vybudovala po tom, čo ju z predchádzajúcich sídiel vytlačili belosi. Podobne ako v celej tradične anglosaskej protestantskej Amerike aj v černošskom Raji sa takzvané zakladajúce rodiny pýšia dlhodobým nepoškvrneným rodokmeňom a príslušnými spoločenskými pozíciami. V románovom mestečku sa počet týchto rodín znepokojujúco tenčí z deviatich na sedem a snaha udržať čistú krv úplne ovláda rokovania vyvolených mužov.
A títo muži sa boja „tých nesprávnych“ žien. Neďaleko mestečka stojí bývalý kláštor, do ktorého takéto nesprávne ženy odsúvajú. Jedna sa tam ocitla preto, že sa jej v nevetranom aute udusili dve deti, druhá preto, že si jej milenec začal s jej matkou, a tak ďalej. Aj keď sa vyobcované ženy navzájom ohovárajú a občas aj bijú, v zásade si pomáhajú.
Na kedysi cirkevnej pôde maľujú vyhnankyne nielen nové modly, ale tiež príšery, ktoré ich zotročili - čiže mužov. Dej vrcholí masakrou: keď muži zo zakladajúcich rodín kláštorné ženy postrieľajú a ich telá záhadne - teda magicky - miznú.
„Po formálnej stránke ovplyvnili Raj predovšetkým dvaja autori - William Faulkner a skoršia Toni Morrisonová,“ charakterizuje svoju knihu na prebale amerického vydania samotná autorka. To, čo zdedila od Faulknera, je teda členenie do kapitol, z ktorých každá je pomenovaná podľa príslušnej hrdinky. Morrisonovská je černošská mystika a folklór, ktorý preniká dejom a poetickými obrazmi. Morrisonovská je aj takzvaná ženská imaginácia na tému sex, varenie a jedlo.
Toni Morrisonová má výrazný vlastný rukopis, ale ako napísala francúzska kritika, na svoj „zaručený recept“ sa už príliš spolieha.
Ako to v Raji dopadlo? Niektoré zo zmiznutých žien sa opäť objavia. Nech už sa znovuzrodili či včas utiekli a tak sa zachránili, teraz pospolu konverzujú na dve ženské témy - jedlo a vlasy. V závere sa zjaví loď - motív, ktorý sa v literatúre teší všeobecnej obľube. V lodi sedia dve ženy, staršia a mladšia. Plavia sa do budúceho raja alebo symbolizujú spomienku na lode otrokárske?
Na túto otázku vám neodpoviem.
ANDREA PUKOVÁ
