Embosing je v podstate reliéfne písmo. Predstavuje určitú vlastnosť platobnej karty, ktorá umožňuje jej držiteľovi nakupovať tovary, alebo služby v predajniach, ktoré síce akceptujú platobné karty, ale nie sú doposiaľ vybavené elektronickým platobným terminálom. Tieto predajne používajú na získanie údajov o klientovej platobnej karte mechanický snímač, alebo imprinter. Vďaka nemu získa obchodník odtlačok údajov vylisovaných reliéfnym písmom na zákazníkovej karte, ktoré mu následne zákazník ešte potvrdí svojím podpisom.
Na základe týchto údajov potom obchodník zúčtuje platbu.
Jej výhodou oproti obyčajnej platobnej karte je jej vyššie využitie pri bezhotovostných nákupoch. Obchodníci najmä v zahraničí totiž oveľa radšej akceptujú takúto kartu, ako neembosovanú.
Problémy, ktoré spôsobuje, alebo môže spôsobiť embosovaná karta sú hneď dva. S prvým z nich sa zákazník stretne po každej platbe, ktorá je uskutočnená pomocou imprinteru. Tým problémom je sledovanie zostatkov. Zatiaľ čo po platbe uskutočnenej on-line sa zníži disponibilný zostatok takmer okamžite a je možné kedykoľvek si overiť svoje finančné možnosti, platba na základe imprinteru sa na účte prejaví až o niekoľko dní. Niekedy to je až 14 dní. Záleží totiž na tom, ako dlho potrvá, kým obchodník, ktorému ste zaplatili kartou, doručí doklad o platbe do banky. Každý obchodník, ktorý uskutočňuje off-line platby, má s bankou dohodnutú časovú lehotu od platby, do ktorej musí doručiť účtenku na niektorú z jej pobočiek. Táto doba môže byť i 14 dní a prax je taká, že obchodníci odnášajú účtenky do banky v určitých frekvenciách. Bolo by veľmi nepraktické, keby tak mali robiť denne. V tomto prípade nie je tento druh platobnej karty vhodný pre ľudí, ktorí majú problémy so sledovaním svojich výdavkov.
Ďalší problém, ktorý môže mať oveľa ďalekosiahlejšie následky, je nemožnosť promptného zamedzenia zneužitia embosovanej karty. Aspoň pri niektorých bankách. Vo chvíli, keď držiteľ príde o svoju platobnú kartu z dôvodu straty či krádeže, je nutné, aby o tom čo najrýchlejšie informoval svoju banku. Pokiaľ jeho karta nie je embosovaná, zablokuje ju banka proti zneužitiu prakticky okamžite. Proti elektronickému zneužitiu ponúkajú viacero rôznych opatrení. Pokiaľ však klient vlastní embosovanú kartu, je situácia trochu komplikovanejšia.
Rovnako, ako v prípade neembosovanej karty, je tak isto aj embosovaná karta okamžite po informovaní banky zablokovaná proti elektronickému zneužitiu. Rozdiel však vyplýva práve z možnosti platiť embosovanou kartou iba na základe jej reliéfneho písma a podpisu, ktorý sa dá bez problémov napodobniť. Proti zneužitiu v obchodoch, kde je možné platiť prostredníctvom imprinteru, uskutočňuje banka takzvanú stoplistáciu. Ide jednoducho o to, že banky vydávajú obchodníkom zoznam kariet, o ktoré zákazníci prišli a obchodníci potom pred každou transakciou skontrolujú, či sa karta, ktorou chce zákazník práve platiť, nenachádza na tomto zozname. Problém je v tom, že obchodníci dostávajú aktualizovaný stoplist väčšinou až s týždennou frekvenciou, takže zlodej, alebo nálezca vašej karty tak má dostatok času na to, aby sa na účet poškodeného dostatočne zabavil.
V skutočnosti by si mal obchodník pred transakciou telefonicky overiť v banke, či je karta v poriadku. Niektoré banky dokonca vyžadujú, aby obchodník urobil kontrolu od nejakej konkrétnej čiastky. Obchodníci však toto pravidlo málokedy dodržujú, zásadne by to totiž spomaľovalo priebeh predaja.
V súčasnosti však nesú banky určitý podiel na riziku, ktorý zo zneužitia vyplýva. Avšak za rozdielnych podmienok. Po prvé, niektoré banky toto riziko nesú už od doby oznámenia straty či krádeže karty. Iné zase majú stanovenú dobu, od ktorej sa na riziku podieľajú. Práve toto hľadisko by malo byť jedno z kľúčových pri výbere banky. Na stoplistáciu embosovanej karty sa podobne ako na zablokovanie obyčajnej platobnej karty viaže určitý poplatok. Tento je však vyšší ako pri neembosovanej karte, pretože zohľadňuje náklady vynaložené bankou. (tkl)
