12,1 milióna guldenov (asi 242 milióna korún) nie je najmenšie. Stále je to suma, o ktorej sa môže slovenským galeristom iba snívať. Zreteľne odráža fungujúcu a vybudovanú infraštruktúru v oblasti výtvarného umenia v Holandsku, ktorá existuje vo vzťahu zákazník, galerista a umelec. K pozitívam tohtoročného KunstRAI patrí aj rozšírenie výstavnej plochy a zapojenie nezávislých výtvarníkov, ktorí sa prezentovali v samostatnom pavilóne nazvanom Statement – Vyhlásenie. Slovensko už ôsmy raz zastupovala bratislavská Galéria Nova.Lekcia o tom, ako sa predáva umenie

Najväčšia, najprestížnejšia, najbohatšia – všetky tieto prívlastky patria galérii Etienne&Van den Doel z Haagu, ktorá nemá v Holandsku na trhu s umeleckým sklom konkurenciu. Vedú ju dvaja šikovní obchodníci, ktorí si pred dvadsiatimi rokmi povedali, že peniaze im bude zarábať umenie.

Tridsiatnik Matisse Etienne je typom dravca, ktorý v každom vidí potenciálneho kupca. Ak ním nie ste, odsunie stretnutie s vami po pracovnom čase. Rob van den Doel je starší, o svojich klientov sa stará s otcovskou starostlivosťou. Je ochotný venovať sa aj ľuďom, od ktorých peniaze do jeho galérie neprichádzajú.

„Sledujte a uvidíte, ako to u nás ide,“ poradil na úvod van de Doel. Potom sa obrátil ku klientke, ktorej výzor naznačoval príslušnosť k vyššej strednej vrstve. Dáme v stredných rokoch sa zapáčila farebná sklenená dóza od japonskej autorky. Van den Doel okolo nej obiehal ako satelit priťahovaný gravitačnou silou svojej magickej planéty. Vzťah klient – galerista naberal na obrátkach. Asi po pätnástich minútach sa na etikete objavila červená bodka. Predané!

„No a máme prvých štyridsaťtisíc guldenov v kapse,“ s úsmevom v očiach ohlasoval Rob van den Doel. „Predpokladáme, že toto číslo bude na konci o dvadsať, tridsaťkrát väčšie.“

V galérii Etienne&Van den Doel sa presadili aj slovenskí sklári – v podobe diel od Miloša Balgavého a Vladimíra Zbyňovského.

„Urobil som dobre, keď som si nechal našepkať od svojej intuície. Veľa som chodil k vynikajúcemu českému umelcovi Stanislavovi Líbenskému, ktorý ma zorientoval v Čechách a na Slovensku. Vlastne hneď od začiatku som vsadil na sklárov z tohto teritória, lebo ich sklo má osobitého ducha. A to majú ľudia v Holandsku radi.“

Na plece van den Doela dopadol rázny palec jeho spoločníka. „Rob, o chvíľu príde ten Američan.“ „Už idem Matisse, len ešte niečo dopoviem. Trh s umením má na Západe momentálne miernu recesiu. Nechcem sa sťažovať, lebo nie sme na tom najhoršie, ale pocítili sme to aj my. Očakávam, že o rok, o dva sa to obráti k lepšiemu. No, idem do práce, a pozdravujte Slovensko.“

O chvíľu si Rob van den Doel podával ruku s klientom spoza mora, ktorý sa rozhodol pre slovenské sklo. Galerijný satelit opäť začal obiehať okolo svojho životodarného svetla.

Umelecká všehochuť, ale i provokácia

Nezostalo len pri skle. Stošesťdesiatjeden súkromných galérií (iba 15 bolo mimoholandských) prinieslo umeleckú všehochuť. Ponuka bola nesmierne široká, od klasického moderného umenia po súčasné umenie, od tradičného figuratívneho umenia po úžitkové umenie a od dizajnu po fotografiu. Bazár, ktorého kvalitu strážila prestíž konkrétnej galérie.

Povedľa overených mien – Warhol, Chagall, Appel, Corneille, Haring – sa objavili aj nové, ktoré na svoju príležitosť ešte len čakajú. Karin Arinková, Mireille Brouwerová, Peter Davis, Ton van Kints, Jos Kruit, Rik Meijers, Rinke Nijburgová, Martijn Schuppers, Margriet Smuldersová, Robert Wevers – boli autori, ktorí sa dostali do desiatky nominovaných na veľtržnú cenu nazvanú West Art of Now Award. Pätnásťtisíc guldenov (asi 300-tisíc korún) si odniesol Juhoafričan Peter Davis v zastúpení svojej holandskej galeristky Martity Sleweovej. Ako zdôvodnil starosta Amsterdamu Job Cohen, „za čistotu jeho abstraktného diela, v ktorom cítiť poéziu a ľudského ducha.“

K highlightom KunstRAI patrila expozícia Statement, ktorá sa pokúsila provokovať. Na práve sa konajúcom bienále v Benátkach by diela dvadsiatich dvoch umelcov vyzerali ako bežná súčasť expozície, v susedstve súkromných galérií, ktoré ponúkali umenie pre širšiu klientelu, pôsobili mladí provokatéri ako ozdravný šok.

„Sme radi, že nám usporiadatelia dali priestor,“ hovorí umelec známy ako Armando. „Je vždy dobré, keď sa stojaté vody rozhýbu a tradícia získa nový impulz. Svojím vystúpením dávame možnosť na uvažovanie.“

„Čo chcem svojím dielom povedať?“ pýta sa Bart Dorst, ktorý na Statement predstavil skulptúrnu skupinu pod názvom The Golden Boys Party. „Aby sa ľudia trocha pobavili, a netvárili sa tak vážne. Veď život je taký krátky a prekrásny. Umenie má byť prostriedkom k ľahšej ceste po tomto svete, ale aj príčinou, aby sa zamysleli.“

Úspech Galérie Nova

Účasť bratislavskej galérie Nova mala už svoje ôsme pokračovanie. V prvých rokoch svojej účasti sa v Amsterdame predstavila s konkrétnou koncepciou prezentácie slovenského výtvarného umenia. Koncepcia bola tematicky zameraná na prezentáciu figuratívnych diel a na veľtrhu boli predstavené diela Ruda Filu, Jozefa Jankoviča, Vladimíra Kompánka, Albína Brunovského, z mladšej generácie diela Ivana Pavleho, Stana Černého, Stana Stankociho, Ota Bachoríka a Jozefa Hobora. Zároveň galéria ponúkala grafické diela z kolekcie popredných slovenských grafikov, a to P. Augustoviča, I. Bencu, K. Felixa, V. Gažoviča, R. Jančoviča, D. Kállaya a P. Kľúčika.

V uplynulých dvoch rokoch sa výstavný program v Amsterdame zameral na kombináciu sklenených objektov a obrazov, čím galéria popri už uvedených výtvarníkoch poskytla možnosť špičkovým sklárom Milošovi Balgavému a Pavlovi Hlôškovi prezentovať sa na veľtrhu. Táto zmena našla veľmi pozitívny ohlas u návštevníkov veľtrhu, ako aj galeristov. V tomto roku sa galéria rozhodla rozšíriť svoj výstavný program a popri sklenených objektoch Miloša Balgavého a Pavla Hlôšku a obrazoch Ivana Pavleho predstaviť aj objekty z dreva Juraja Čuteka a bronzové objekty Rasťa Trizmu. Obohatenie ponuky, spojené s väčším výstavným priestorom a vydaním informačného materiálu o vystavujúcich umelcoch, prinieslo priaznivé reakcie. Stánok galérie Nova patril k najnavštevovanejším.

„KunstRAI je perspektívne podujatie s každoročnou periodicitou, čím vzniká jedinečná možnosť pravidelne prezentovať diela slovenských výtvarníkov na najvyššej európskej úrovni,“ hovorí spolumajiteľ galérie Nova Miroslav Zeman. „Aj tento ročník potvrdil, že diela slovenských výtvarníkov patria na špičkové európske veľtrhy a som rád, že práve naša galéria prešliapava cestu k ich zaslúženému medzinárodnému oceneniu. Avšak tým, že v Holandsku organizujeme prehliadku umenia zo Slovenska, ktorá ďaleko prevyšuje dosah iných v Holandsku organizovaných kultúrnych akcií, očakávame zodpovedajúcu finančnú podporu zo štátnych inštitúcií na pokrytie výdavkov spojených s účasťou na veľtrhu.“

Načo sú dobré veľtrhy umenia

Renomované veľtrhy umenia sú v súčasnosti najdôležitejšími podujatiami na prezentáciu umelcov a ich umeleckej tvorby na medzinárodnej úrovni. Veľmi citlivo odrážajú dianie na výtvarnej scéne a zároveň mapujú postoje divákov k týmto pohybom. V Európe patria medzi najdôležitejšie veľtrhy umenia Kunstbeurs Basel, Kunstmesse v Kolíne, Art Frankfurt, Arco Madrid, FIAC Paríž a KunstRAI Amsterdam. Umelcov a ich tvorbu prezentujú na veľtrhoch umenia súkromné galérie. Na kvalitnom veľtrhu sa galéria môže zúčastniť iba na základe pozvania od organizátorov veľtrhu. Získať pozvanie nie je jednoduchá záležitosť, pretože výber galérií uskutočňuje výberová komisia veľtrhu, ktorá dozerá na to, aby sa veľtrhu zúčastnili kvalitné a renomované galérie, čím sa snažia zabezpečiť kvalitu prezentovaných diel, a tým aj kvalitu veľtrhu.

Záverečné hodnotenie riaditeľa KunstRAI Erika P. Hermidu: „Nedosiahli sme minuloročný rekord v návštevnosti. Dvadsaťpäťtisíc ľudí z tohto roku je o tritisíc menej. Napriek tomu by som nepodliehal pesimizmu. Podarilo sa nám naštartovať akcie, ktoré by mali byť v budúcnosti prínosom. Každý ročník nemôže byť rekordný, dnes mi stačí, že pokračujeme v správnej ceste. KunstRAI je stále miesto, na ktoré sa oplatí chodiť.“

ĽUDO PETRÁNSKY
Bratislava–Amsterdam
FOTO – ARCHÍV