Celkový pohľad na novú slovenskú ambasádu vo Washingtone.
S americkým novým začiatkom to ale nebolo také jednoduché. Do poslednej chvíle nebolo úplne isté, v akom stave bude budova veľvyslanectva. Americkí robotníci nestíhali.
„Ešte 48 hodín pred otvorením stáli ľudia na studenom betóne, práce boli v plnom prúde. Holé steny a pred dverami blato, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Woodstock,“ opísal situáciu šéf amerických Priateľov Slovenska Ján Surotchak.
Musel byť milo prekvapený. O necelé dva dni bolo takmer všetko na svojom mieste: na stenách diela päťdesiatich súčasných výtvarníkov, na zemi koberce a na stoloch jedlo a pitie.
Nahnevaný nebol ani jeden zo slovenských mladých stážistov, ktorí na ambasáde pomáhajú. Vládna delegácia prišla na oficiálne vztýčenie vlajky o pár minút skôr a jeho zabudli na streche. Mohol aspoň urobiť jedinečné fotografie.
Naháňačka za betónom
Nebolo vidieť, že posledné dni sa stali naháňačkou za betónom. Vo Washingtone ho zrazu jednoducho nebolo. „Keď som prišiel do Ameriky, povedali mi, že ulice sú tu dláždené zlatom. Nevedel som, že zlato použili, lebo nemali dosť betónu,“ povedal jeden z našich diplomatov. Do konca mesiaca už budú pracovať v nových priestoroch.
Príbeh ambasády
Nová ambasáda má za sebou poriadny príbeh. Od projektu po otvorenie ubehlo šesť rokov. Aj napriek sporom stáli na začiatku aj na konci tejto story architekti z ateliéru Bogár, Fischer, Králik, Lizon, Urban.
V roku 1995 vyhrali v národnej súťaži. Výber ďalšieho projektového spracovania sa však skončil bez víťaza. Ministerstvo zahraničných vecí hľadalo dva roky projektovú firmu. Nakoniec mali dielo slovenských architektov priblížiť k realite Američania. Na projekte sa podieľal aj Iránec a Číňan. Tak sa mohlo stať, že vstupný portál dostal zrazu tvar portálu do čínskej pagody.
Finále sa odkladalo. Dôvodom bol spor o porušenie autorských práv s ministerstvom zahraničia. Až po dohode v roku 1999 sa dostal projekt do záverečnej fázy a mohlo sa začať stavať.
Medzi hviezdy tenisového turnaja celebrít patril hokejista Peter Bondra. Na fotografii s manželkou, premiérom Dzurindom a veľvyslancom M. Bútorom. Dzurinda sa asi zaujíma, ako správne držať hokejku.
Filozofia ostáva
Od pôvodnej verzie sa budova odlišuje vo viacerých detailoch. Snáď najzásadnejší je ten, že celá je otočená o 90 stupňov. Pôvodný zámer architektov vystavať akési symbolické stredoveké mesto, ktoré by chránili hradby, tak dostal štrbinu. Na veľvyslanectvo sa teraz nevchádza mostíkom, ktorý by padal z hradieb.
Napriek tomu však filozofia ostáva a architekti dom považujú za svoj. „Zachoval sa aj taký detail, že ľavá „hradba“ je z hrubšie opracovaného kameňa a symbolizuje tak staré. Pravá časť je opracovaná, hladká a predstavuje v „meste“ to nové. V tejto časti sú aj kancelárie a byty,“ hovorí Ľudovít Urban.
Architekti sú šťastní, že ambasáda stojí. Aj keď nie na sto percent podľa ich predstáv. „Za normálnych okolností vznikne myšlienka a časom sa k nej nabaľujú nové nápady a vylepšuje sa. V tomto prípade sa z pôvodnej myšlienky urezávalo,“ vysvetľuje Urban. V čase, keď sa s ministerstvom dohodli a mali na realizáciu vplyv, niektoré detaily zachránili. „Máme pocit, že náš rukopis je tam jednoducho cítiť,“ hovorí Michal Bogár.
Ambasádu slávnostne otvorili minulý piatok. Napoludnie pred budovou vztýčili prvý raz slovenskú vlajku. Vpravo v rohu vidieť zabudnutého stážistu.
Kráľovský návrat
Vo Washingtone strávili architekti 280 dní. Odchádzali z neho ako králi. Architekti Bogár a Urban vystúpili na letisku v Bratislave v smokingoch. „Vôbec to nebol zámer,“ priznáva Bogár. Po slávnostnej večeri na veľvyslanectve sa nestíhali prezliecť.
Vizualizácia interiéru.
Ani po šiestich rokoch sa ich príbeh s ambasádou nekončí. Do Washingtonu sa vrátia ešte niekoľkokrát. Po čase, keď bude veľvyslanectvo zabehané, prídu vychytať posledné chyby.
* * *
Slovenský nový začiatok v Amerike má úspech. Z Washingtonu prichádzajú informácie, že celý mesiac sme v centre záujmu. A skutočnosťou sa stáva aj fungujúca ambasáda: „Práve balíme posledné škatule. Na starej ambasáde sú už len dva počítače. Na budúci týždeň sme v novom,“ hovorí do telefónu spokojný slovenský diplomat.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
