Slúžili v mene vzniku samostatného štátu, aby hneď po dosiahnutí cieľa upadli do zabudnutia. Kto si na ne dnes ešte spomenie?
Nemal som tie slová rád práve preto, lebo sa nechali zneužiť. Ale keďže dnes ležia v prachu, sú znovu voľne použiteľné.
Suverénny je ten, kto vie byť sám sebou a vie to dať najavo. Suverenita nie je kladná sama osebe, suverénny môže byť rovnako gangster aj svätec. Je to vlastnosť, ktorá môže budiť rovnako odpor ako úctu, nikdy však pohŕdanie.
Tí, ktorí pred rokmi hovorili tak často o suverenite a zvrchovanosti a používali tie slová ako kyjak, vyhrali vtedy u slovenských voličov na celej čiare. Viem si predstaviť, že preto, lebo Slováci túžili po úcte a uznaní iných národov.
V prvých rokoch samostatnosti však svojou voľbou dosiahli pravý opak. Mečiar sa plazil pred Moskvou, čím vyvolal pohŕdanie demokratických štátov a samotná Moskva nás považovala za lokaja.
A dnes? Pokúšame sa vydobyť si úctu aspoň v našom malom stredoeurópskom priestore, ale môže sa stať, že nami budú iné národy opäť len pohŕdať. Vyhlásili sme sa totiž za lídra v skupine tých, ktorí sa chcú stať členmi NATO, ale zároveň sa podlizujeme politikom, ktorí v demokratickom svete budia odpor.
Náš prezident ani predseda parlamentu nenašli odvahu čosi povedať nielen na obranu ukrajinskej opozície, keď ju u nás arogantne ohováral prezident Kučma, ale ani na obranu slovenských novinárov, ku ktorým sa tento oficiálne uznaný nepriateľ slobody slova správal ako k ukrajinským.
Suverénny človek či štát môže budiť úctu či odpor, nikdy však pohŕdanie. Lenže na Slovensku slovo suverenita, ten spráchnivený kyjak na federáciu, už roky leží v prachu. Je opäť voľne použiteľné a mohlo by slúžiť aj dobrej veci, napríklad v mene obrany demokracie nielen na našom území. Ale to by to slovo museli naši politici najprv chcieť oprášiť.
