V gréckej Sparte existovali dokonca vraj tzv. legislatívni spáči. Ich povinnosťou bolo snívať a podľa snov, ktoré im posielali bohovia, zostavovali zákony.

Viac ako tritisíc rokov pátrajú ľudia po tom, akú funkciu majú sny, keď sa nám sníva tak pravidelne. S výkladom sna sa stretávame napríklad aj v Starom zákone, skúmali ho psychológovia, psychoanalytici, myslitelia, alchymisti, astrológovia.

Mnohí vedci sú presvedčení, že sny nás varujú a upozorňujú na choroby. Môžu byť zakódovanou výstrahou, ktorú k nám vysiela mozog.

V 20. storočí vedci uskutočnili prevratné objavy v oblasti fyziky, biológie, genetiky. Bude 21. storočie storočím výskumom človeka ako najväčšieho tajomstva vedy? Prídeme na to, ako fungujú sny?

Každú noc presnívame aspoň sto minút

Zaspávame. Oči sa pod viečkami začínajú pohybovať, akoby sme sledovali film, alebo niečo hľadali. Časti mozgu v záhlaví prestávajú vykonávať príkazy na pohyb, čo nás ochráni od toho, aby sme naozaj robili to, čo sa nám sníva. Našťastie.

Snívanie je totiž priestor, v ktorom môžeme všetko. Milovať sa, zabíjať, lietať – všetko bez následkov. Dva-tri razy za noc máme fázy, v ktorých sa nám sníva. Napriek tomu, že to znie neuveriteľne, že si ráno ani na jeden sen nespomenieme, sníva sa nám najmenej sto minút.

Vnútri mysle sa ponárame do fantastického sveta vnímania. Načo je nám to dobré?

Presne pred sto rokmi napísal psychiater Freud svoj Výklad snov, prvú modernú prácu, ako súvisia sny s našimi psychickými poruchami. Tento pán, z ktorého sa dnes mnohí smejú, hovoril, že sny sú odrazom nášho nevedomia. Analýza snov je zase kráľovskou cestou do nášho nevedomia.

Ak sa chceme dozvedieť niečo o tzv. zabudnutých, potlačených obsahoch nášho života, jedna z ciest, ako sa k nim dostať, je práve analýza našich snov.

Jung naopak tvrdil, že sny nie sú len o tom, čo sa stalo v minulosti konkrétne nám, ale že sú odrazom širšej skúsenosti ľudstva – akéhosi kolektívneho nevedomia.

Preto sa sny niekedy podobajú rozprávkam, mýtom, ktoré odrážajú starú životnú skúsenosť človeka. Jung však na rozdiel od Freuda tvrdil, že človeka nemožno pochopiť z výkladu jedného sna. Na to, aby sme ho pochopili, musíme poznať sériu jeho snov. Posolstvá snov na seba totiž nadväzujú. To dnes uznáva stále viac psychológov a psychiatrov, a dokonca aj lekárov z iných odborov.

Sny nás vraj varujú a upozorňujú aj na choroby

Sny môžu avizovať aj choroby. Sú vraj zakódovanou výstrahou, ktorú k nám vysiela mozog. Tento názor zastáva čoraz viac odborníkov – lekárov.

Ruský neurofyziológ profesor Kropotkin z univerzity v Petrohrade podrobil nedávno analýze sny svojich 25 000 pacientov. Na základe výsledkov tvrdí, že o ľahších chorobách sa nám sníva niekoľko týždňov či len dní predtým, ako sa choroba prejaví. Informácie o vážnejších chorobách nám však vraj sny signalizujú podstatne skôr.

Napríklad sny, ktoré upozorňujú, že organizmu hrozí infarkt myokardu, sa objavujú už niekoľko mesiacov dopredu. To isté sa týka rakovinových nádorov, sny môžu varovať dokonca aj rok dopredu!

Kanadský lekár Colin Shapiro v renomovanom časopise British Medical Journal odporúča v prípade opakovania sa určitých snov podrobiť sa potrebným vyšetreniam a podniknúť preventívne kroky.

Pred vypuknutím nádorového ochorenia sa napríklad pacientom vo sne často zjavoval útočník, ktorý ich ohrozoval nožom alebo sekerou.

Zápal kĺbov často signalizoval sen, v ktorom snívajúci chodil po horúcom piesku či žeravom uhlí.

Oslabeniu srdcového svalu, infarktu či mozgovej porážke predchádzal často sen o ťažkých predmetoch, ktoré padali postihnutému na prsia.

Pred zápalom pľúc, priedušiek, astmou či pred prejavením sa iných chorôb dýchacích ciest mali pacienti vo sne vízie, že ich niečo vťahuje pod vodu, alebo že vchádzajú do jaskyne. Vyskočeniu platničky či ochoreniu chrbtice predchádzal sen o predmetoch, ktoré sa zarývali či zabodávali do chrbta.

Veľa štúdií sa robilo aj o snoch psychiatrických pacientov. Depresívni pacienti mali menej snov, vystupuje v nich menej postáv a objavuje sa menej hnevu. Niektorí autori opisujú u depresívnych ľudí sny plné masochizmu, potrieb závislosti a sebaznižujúcich obrazov.

Sny úzkostných pacientov obsahovali zase viac negatívnych emócií. Pacienti so schizofréniou mali sny s pocitmi osamelosti, nedostatkom ľudského kontaktu, bizarné predstavy a morbiditu. V ich snoch vystupovalo viac cudzincov.