Bolo tam čosi ako diskusia. Veľmi zasvätená a zápalistá, skoro ako v programe Súdna sieň, na ktorý sa občas dívam, ale zámerne.
Fascinuje ma autenticita účinkujúcich, ich schopnosť vžiť sa naplno do svojich postáv a pritom ich nehrať, ale byť nimi.
V televíznej diskusii, o ktorú ide, boli dvaja politici, možno aj právnici a jeden moderátor, to právnik asi nebol, pôsobil skôr ako prokurátor a správal sa dosť neľútostne najmä k jednému z diskutérov.
Furt mu skákal do reči, takže väčšinou hovorili obaja naraz a nebolo rozumieť ani jednému.
Ak dostal slovo druhý diskutér, moderátor mlčal a mohli sme si vychutnať diskutérovu zmätenosť a neistotu.
Nečudo. Obhajoval niečo takmer neobhájiteľné, a síce, že v ústave je napísané, že prezident vymenúva a nie že vymenuje. Druhý diskutér tvrdil, že ak vymenúva, ešte nie je povinný vymenovať. Čo tvrdil jeho oponent, neviem, lebo súčasne s ním hovoril aj moderátor. Čo hovoril moderátor, tiež neviem.
Ale predpokladám, že obaja vedeli, čo hovoria, lebo to hovorili veľmi nahlas.
Ako keby presne nevedel, čo hovorí, pôsobil skôr prvý diskutér, ten, ktorému bolo rozumieť.
To, čo sa na obrazovke dialo, bol obraz právneho štátu ako vyšitý. Spomenul som si na tento vtip: Chlapík chytil zlatú rybku, ponúkla sa, že mu splní tri želania, ale aby si dal bacha, lebo to, čo si bude želať, dostanú všetci právnici dvakrát. Chcel milión eur. Dobre, povedala rybka, ale všetci právnici budú mať dva milióny, ďalšie želanie. Chcem najnovší typ mercedesu. Fajn, povedala rybka, ale všetci právnici budú mať dva. A tretie želanie, pýtala sa rybka, ale uvedom si, že všetci právnici to budú mať dvojnásobne. Chlapík sa zamyslel a povedal: „Vždy som túžil darovať jednu obličku.“ Takže tak.
Má prezident vymenúvať alebo vymenovať? Jazyk rozdiel nepozná, píše Ingrid Hrubaničová
Čítajte názor (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Autor: Dr. Milan Lasica
