Omri s vlastným poradcom Ayalom Aradom (vľavo) a mediálnym poradcom jeho otca, Arnonom Pearlmanom.
Tí vedeli, kto sedí za volantom, poznali trasu, po ktorej auto išlo, aj cieľ, ku ktorému sa blížilo.
V aute sedel iba jeden muž. Snažil sa byť pokojný. Vedel, že otec v tej chvíli na neho myslí a drží mu palce. Ale nielen on, určite na neho myslel aj otcov úhlavný nepriateľ. Cúvnuť však už nemohol. Veď koľko mu to trvalo, kým otca prehovoril, aby mu odobril neuveriteľný plán. Osobné stretnutie s palestínskym vodcom Jásirom Arafatom. Vedel, že ide o riskantnú akciu, pri ktorej sa môže stať všeličo. Ale zároveň cítil, že treba skúsiť všetko na nájdenie mieru medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.
Ten holohlavý muž v aute bol 38-ročný Omri Šaron, syn izraelského premiéra Ariela Šarona. Tajné stretnutie sa uskutočnilo v apríli minulého roka.Teraz, po devätnástich mesiacoch, vyšiel v americkom časopise GQ článok, v ktorom sú okolnosti stretnutia bližšie opísané.
Syn izraelského premiéra Omri Šaron je vraj najvplyvnejším zákulisným hráčom svetovej politiky. FOTO – GQ
Zákulisný hráč
Autor článku, americký novinár Norman Jean Roy napísal, že „Omri Šaron je najmysterióznejší a najmocnejší zákulisný hráč súčasnej svetovej politiky“. Veď kto by si len pomyslel, že predseda izraelskej vlády, ktorý sa nechal počuť, že mal dať Arafata v čase, keď mal na to podmienky, fyzicky zlikvidovať, sa nechá prehovoriť a požehná synovu tajnú misiu – osobné stretnutie s palestínskym vodcom.
Omri Šaron teraz hovorí: „Všetko, čo robíte, či už v politike alebo v bežnom živote, má svoju cenu. Že ma otec napokon vystavil nebezpečenstvu, bolo zaplatením tejto ceny.“
Omri prišiel na nápad sám. Nechápal, prečo sa Palestínčania pustili zrazu tak neobyčajne tvrdo do Izraelčanov. Nevedel si vysvetliť, prečo sa samovražední atentátnici vrhajú do reštaurácií, kaviarní, úradov, do autobusov. Nechápal, prečo sa vyhadzujú do vzduchu a so sebou berú desiatky nevinných izraelských civilistov. Rýchlo však pochopil, že nech je už dôvod na novú vlnu útokov akýkoľvek, predstavuje novú formu nebezpečného boja, ktorý môže do duší Izraelčanov vliať veľkú dávku neistoty a strachu. A to aj napriek tomu, že Izrael má v oblasti Blízkeho východu najmocnejšiu armádu, ktorá je vyzbrojená zväčša modernými americkými zbraňami.
Priveľa samopalov
Pár minút po polnoci sa čierne auto priblížilo k veľkému komplexu, kde býva Jásir Arafat. Tam má svoj hlavný stan, odkiaľ rozosiela príkazy, výzvy a riadi osud Palestínčanov, ktorí ho rešpektujú a považujú sa svoj symbol. Pre väčšinu Izraelčanov je však teroristom. Ak sa Omri niečoho obával, tak práve neúprosnej kritiky od takto zmýšľajúcich ľudí. Veď ako je možné, že syn premiéra sa stretol s teroristom, ktorý má na svedomí množstvo zabitých Izraelčanov?
Omri vedel, čo by sa stalo, keby sa o jeho sólo akcii dozvedel nejaký izraelský politik. Vedel si predstaviť, čo by sa už na druhý deň udialo v parlamente – Knessete. Otca by mohli odvolať z funkcie.
Táto akcia musela byť preto utajená nielen vo chvíli, keď sa konala, ale čo najdlhšie.
Pre premiéra Ariela Šarona je Arafat len teroristom, hoci pod tlakom medzinárodného spoločenstva, a najmä Ameriky, ho musí rešpektovať vo funkcii palestínskeho prezidenta. Robí to však s viditeľnou nechuťou. Napriek tomu ho syn presvedčil, aby mu dal súhlas na schôdzku s Arafatom.
Zrazu Omriho auto na znamenie zastalo. Na ceste sa objavilo iné auto a Omri do neho presadol.
Otec-premiér a syn-poradca v lietadle do Ameriky.
Odteraz sa cítil ešte neistejšie.
„Dovtedy som vždy chodieval obrojený. Lenže teraz som musel hrať inú hru. Nesmel som mať pri sebe zbraň. Keď som vošiel do auta, trochu som znervóznel. Nie je to veľmi príjemné, ak sa ocitnete medzi hlavňami samopalov. A tých bolo v aute naozaj dosť.“
Omri však nervozitu prekonal, hoci výraz očí niektorých mužov so zahalenými hlavami nebol práve priateľský. Vedel si domyslieť, čo by s ním niektorí z nich najradšej urobili. Mať v ruke taký úlovok, s tým by sa dala robiť aj politika.
Podobné myšlienky však zahnal. Uvedomil si, že ak by sa mu niečo stalo, otec by to nemusel vydržať. Už vyše štyroch rokov žijú iba sami. Matka zomrela na rakovinu a odvtedy sa obaja venujú iba sebe a politike. Aj keď otec občas odskočí na rozhľahlú farmu.
Z očí do očí
Keď sa auto priblížilo k Arafatovmu komplexu, niektoré reflektory zhasli. Stretnutie malo ostať maximálne utajené. Obe strany vedeli, že ide možno o poslednú šancu, ako odvrátiť veľkú vojnu.
Mladší Šaron hovorí:
„O mojom otcovi vravia, že je tvrďas. Ja k tomu môžem dodať iba jedno. Je mužom, ktorý vyžaduje aby boli veci v poriadku.“
Nie je to prekvapujúce, veď ide o generála izraelskej armády a o bývalého ministra obrany. Je to politik, ktorý patrí síce k starej garde izraelských vodcov, ale chce zanechať pre novú generáciu ak už nie mier, tak aspoň jasnejšiu prerspektívu k mieru. Problém je však v tom, že mier, aký si predstavuje Šaron, nie je mier, aký si želajú Palestínčania.
A preto v tú tmavú noc vystúpil z auta Omri Šaron. Vystupuje pomaly, rukou si upravuje okuliare. Všade naokolo sú ozbrojení muži Arafatovej ochranky. Jeden z nich ho víta v hebrejčine a ukazuje mu, kadiaľ má ísť.
„Neprišiel som na túto schôdzku ako ja, ale ako môj otec. Ak tomu rozumiete. Naozaj som stále v sebe cítil otca, jeho myšlienky, iba telo bolo moje, oveľa mladšie než otcovo. Bol som tam v akomsi prevtelení, ako posol.“
Omri vystupoval po schodoch na druhé poschodie. Pred sebou i za sebou mal ozbrojených mužov. Paradoxne si uvedomil, že napriek obavám je teraz v bezpečí.
Vošli do malej miestnosti. Okolo dlhého stola bolo zopár stoličiek. Na stole hŕby novín, arabských aj izraelských, zápisníky a ceruzky.
Omri si sadol na miesto, ktoré mu ukázali.
Onedlho vošiel Arafat v sprievode ďalších mužov.
Šaronov syn nechcel povedať, či ho Afarat objal, alebo on jeho, alebo tak urobili obaja naraz. Neskôr však predsa len ktosi prezradil, že Arafat objal Omriho. A podali si ruky.
Sadli si oproti sebe a začali hovoriť. Najskôr po anglicky, potom prešli do arabčiny. Omri ovláda arabčinu tak ako málokto z mužov izraelskej politickej smotánky. Omri si vyberá vlastný zápisník a robí si poznámky.
Omri neskôr prezradil:
„Hovorili sme o mieri a o tom, ako zabrániť vojne. Povedal som prezidentovi, ak chcete mať mier , dajte nám obdobie absolútneho pokoja. Ak chcete mať mier nadlho, naveky, áno, povedal som naveky, tak nás nezabíjajte. A ešte som povedel, že Izraelčania dôverujú môjmu otcovi v otázke bezpečnosti.“
Priniesli tuhú arabskú kávu. Arafat sa jej ani nedotkol. Zato Omri si nechal naliať plnú šálku a pritom neustále hovoril. Arafat ho počúval so zaujatím a takmer so všetkým s ním súhlasil. Potom však hovoril o svojej predstave. Omri mal v tej chvíli znovu pocit, že oproti Arafatovi sedí jeho otec, Že títo dvaja muži hovoria sami medzi sebou, iba medzi štyrmi očami.
Neskôr opísal aj najzaujímavejšiu chvíľu nočnej schôdzky.
„Pozeral som sa Arafatovi rovno do očí. On sa pozeral do mojich. Vtedy som sa naučil nielen počúvať jeho slová, ale aj sledovať pohyby jeho tela, gestikuláciu, ktorou svoju reč sprevádzal. Dokázal som rozpoznať, kedy to, čo vraví, aj sedí, a kedy niečo rozpráva, len aby reč nestála. Ale rozprával neustále.“
Po pol hodine vraj Omri Arafata pochopil.
„Musím ho rešpektovať. Nenávidím jeho taktiku boja, prostriedky, akými proti nám bojuje, ale musím ho uznávať ako muža, ktorý rodí palestínsky sen vyše tridsať rokov, opatruje ho a snaží sa ho premeniť na skutočnosť.“
Spojovací kanál
Schôdzka mala nepochybne svoj význam. Omri najskôr dokázal presvedčiť otca, že takéto stretnutie je potrebné. Jeho argumentom bolo, že ak nevieme, čo si naozaj myslí ten druhý, ťažko možno postupovať v hľadaní novej taktiky.
Správy, ktoré o stretnutí priniesol Omri otcovi, neuzreli svetlo sveta. Ale Omri vraví, že podstatu predsa len verejnosti povedal.
Omri je pravou rukou svojho otca, izraelského premiéra. Nemá žiadnu funkciu, žiaden oficiálny post. Ale pracuje pre otca, pre jeho politiku. Spoluvytvára jeho stratégiu aj taktiku a podieľa sa významnými radami na formulovaní otcovej politiky. Cestuje s ním nielen po Izraeli, ale aj do zahraničia. Najčastejšie do Ameriky. Tam prezentuje vlastné názory a komentuje názory Američanov. Vie, že mnohí izraelskí politici mu nemôžu stretnutie s Arafatom zabudnúť. Dlho vôbec nevedeli, že sa uskutočnilo. Až keď boli potrebné ďalšie stretnutia na tejto úrovni, tak to predsa len „prasklo“.
Ale záujem na úplnom utajení ani nebol v úmysle. Schôdzka by sa bola prezradila skôr či neskôr. Omri si však mohol dovoliť zúčastniť sa na nej. Má totiž osobitné postavenie. Je súkromnou osobou a otcovi radí ako syn, hoci aj sám má poradcov.
Nik nemá taký vplyv na Ariela Šarona ako jeho syn. Stretnutie sa uskutočnilo ešte v apríli minulého roka a ukázalo, že medzi dvomi mužmi starej gardy jestvuje predsa len spojovací kanál. Šaronov syn Omri.
Dnes má nielen Arafat, ale aj mladí palestínski vodcovia od Omriho číslo jeho mobilu, navzájom si telefonujú.
A ako hodnotil nočnú schôdzku Jásir Arafat?
Na konci stretnutia pochválil Omriho za odvahu a zdôraznil, že sa mu páči jeho rozhľadenosť. A dodal: „Omri je geneticky modifikované vylepšenie otca. Omri je ako môj syn.“
